Nechápala, ako sa to vôbec mohlo stať, ale predsa len sa to stalo, naozaj spolu šli po tom chodníku smerom z kina a ona mala v hrudi ten divný prázdny pocit, aký má človek tesne predtým, než si uvedomí, že má vlastne trochu toho posraného svetského šťastia.

Pre iných ľudí by to možno nemalo čaro, možno by si nikdy nevšimli, aká krásna môže byť taká úplne obyčajná cesta z kina za úplne obyčajného jesenného mrholiaceho počasia, blázni.

Pre ňu to bolo čosi ešte viac, bolo to vyvrcholenie, bol to jej triumpf. Veď ešte pred mesiacom bola jediná, o ktorej sama vedela, že je sama a vždy bola. Nie preto, že by sa snáď hanbila priznať, že je v osemnástich ešte panna, komu záleží na takýchto detských "dôležitých veciach". Horší bol ten strašný mučivý pocit, že ju ešte nikdy nikto nevzal za ruku, ani to urobiť nechcel, nepobozkal, neusmial sa na ňu tým úsmevom, čo mal patriť len jej. Vlastne si ani nevedela predstaviť, aké to je, ako by mohla?

"...ako keď s tebou niekto flituje, vieš, a ty povieš..."
"Nie, neviem." (hm, ako sa to vôbec robí? To tým chalanom nie je na smiech, keď sa baba o niečo také pokúsi? Alebo sa to zdá len jej, že by to tak dopadlo?)

Vždy sa snažila s tým bojovať, povedať si, že život predsa nie je o tom, ale keď okolo nej chodili tie páry....kamošky sa jej sťažovali, ako ich uháňajú chalani...na koncerte bola jediná, ktorej sa nik neprihovoril...aj najhašterivejšie baby z jej okolia už mali chalana, a o ňu nikto ani len nestál.

...v osemnástich ani len jediný kompliment?...

Pomaly už začala rozmýšľať, či to nebolo príliš drzé, chcieť niečo také pre seba....možno si taká ako ona ani nemôže robiť nároky...?

A predsa sa to stalo, nemôže tomu uveriť, predsa len jej to nakoniec povedal, predsa len sa jej spýtal, či nemá niekedy po škole čas a či by s ním niekedy niekam šla, predsa len mu do toho nič neprišlo a predsa len mala pocit, že s ňou naozaj chce byť, nie preto, že má momentálne trochu voľna, nie preto, že niečo potrebuje, proste preto, že s ňou chce byť, zo žiadného iného dôvodu, len z toho, že ide o ňu.

Teraz už aj ona vie, aké to je, keď sa vám niekto tak hlboko pozrie do očí, akoby v nich hľadal vlastný odraz, keď vás v najväčšej tme tesne pred premietaním filmu chytí za ruku takým spôsobom, akým to nikto iný na svete nevie, takým, že na chvíľu zabudnete, na aký film ste vôbec prišli a vlastne na tom ani nezáleží. Už si konečne vie predstaviť, aké to je, keď na vás niekomu záleží. Nie na spolužiačkach, kamarátkach, susedách, na vás. Ju chcel držať v tom kine za ruku, ju celý čas nepustil a ju doteraz ešte drží, ju, ju, JU! Žiadnu Mišu, Zdenku, Kristínu, Zuzu, Janu, Milku, Nikolu ani Betu, ale ju!


A v tom zazvonil budík a ona sa zobudila.

 Blog
Komentuj
 fotka
puffko  26. 9. 2007 17:48
Až do poslednej vety som si myslela: "ach aké krásne.... tá Anzu konečne vie..."



a potom ten drsný koniec...



"Teraz už aj ona vie, aké to je, keď sa vám niekto tak hlboko pozrie do očí, akoby v nich hľadal vlastný odraz, keď vás v najväčšej tme tesne pred premietaním filmu chytí za ruku takým spôsobom, akým to nikto iný na svete nevie, takým, že na chvíľu zabudnete, na aký film ste vôbec prišli a vlastne na tom ani nezáleží. Už si konečne vie predstaviť, aké to je, keď na vás niekomu záleží."



nerozumiem tomu, ako dokážeš tieto veci tak opísať... je v tebe toľko citu a nehy... a podľa mňa si super baba...

nechápem prečo to v tebe chalani nevidia... veď polka chalanov na svete by sa dotrhali za takou babou, keby o nej vedeli..



to je problém, že o nej nevedia, lebo ona sa skrýva... A na povrch pustí len to, čo ona pokladá za vhodné (a aj toho je málo)



viem, že si sa sklamala a že más pcit, že na teba hľadia ludia ako na niekoho z inej planéty... ale je to len pocit... a zivot nie je len o pocitoch aj ked je aj o nich



ty svoje pocity dokazes prejavovsat ale casto ich schovavas...



a casto v tych nevhodnych situaciach



mám ta rada a verim v teba... a prajem ti, aby si aj ty nasla kusok svojho stastia na zemi..



the end of my long coment
 fotka
drbna  26. 9. 2007 19:28
ach jaj ..raz to príde ..som sa tešila až pokým so neprečítala koniec
 fotka
ronny  26. 9. 2007 19:44
ako dokaze jedna veta na konci vsetko zmenit..

bolo dobre to citat, skoda, ze to skoncil
 fotka
galinka  26. 9. 2007 20:12
Ten pocit ktorý si opisovala niekde v prostriedku -

"ten strašný mučivý pocit, že ju ešte nikdy nikto nevzal za ruku, ani to urobiť nechcel, nepobozkal, neusmial sa na ňu tým úsmevom, čo mal patriť len jej. Vlastne si ani nevedela predstaviť, aké to je, ako by mohla?"

presne to poznám a len ticho dúfam že raz si to nebudem musieť predstavovať, ale že sa tento sen stane skutočnosťou...



A potom som sa tešila aj za teba... až do tej poslednej vety...



Držím palce aby si ten pocit aj ty raz zažila



P.S.: Fascinuje ma keď dokážu iní vyjadriť to, na čo ja nenachádzam vhodné slová... aj tebe sa to teraz podarilo...





For Puffko: Nechceš do tých chalanov trošku postrkať a povedať im "Tak otvorte už konečne oči, niekde tam viac vzadu v tieni stojí dievča vašich snov a vy ju tam nechávate stáť samú a trápiť sa!" ?
 fotka
kamilkaa  26. 9. 2007 20:19
čitala som riadok za riadkomäčo sa mi často enstava) hltala každe slovo, že: jej, zase je tu niekto o čosi šťastnejši a ten koniec... až mi ovisli kutiky ust
 fotka
sonulka21  26. 9. 2007 21:06
"ten strašný mučivý pocit, že ju ešte nikdy nikto nevzal za ruku, ani to urobiť nechcel, nepobozkal, neusmial sa na ňu tým úsmevom, čo mal patriť len jej. Vlastne si ani nevedela predstaviť, aké to je, ako by mohla?"





mozem sa k tebe pridat?... ...ale mam skoro 18..o 2 mesiace..
 fotka
snica  27. 9. 2007 19:46
ako sakra moze taky uzasny clovek (aspon co som si vyvodila z tvojho pisanie) mat taketo problemy? prajem ti aby sa ti tvoj sen stal konecne skutocnostou..
 fotka
centella  28. 9. 2007 00:27
ou, to vyzerá na založenie klubu tých, ktoré ešte nikto nevzal za ruku či nepobozkal... táto spoločnosť sa riadi zvrátenými hodnotami v ktoých je fyzická krása o 10 miest pred inteligenciou a psychickou krásou... holt...nezostáva nič iné ako sa nad to povzniesť...
 fotka
tatianka  28. 9. 2007 21:36
velmi sa mi pacia aj taketo "citove" blogy od teba, mozno aj viac, ako tie ironicke



to, co si spomenula, to, co sa ti snivalo, kazdeho raz caka, zelam vela stastia
10 
 fotka
tatianka  28. 9. 2007 21:39
ked sa na to teraz este raz pozeram, ten uvod je krasny
11 
 fotka
puffko  2. 10. 2007 13:34
galinka: neviem ci by ma anzu nezabila kebyže zostrojim pre nu rande o ktorm by nevedela... leboa si ekby vedela tak by nan nesla a ked by envedela tak neviem aku reakciu by som mala cakat...
Napíš svoj komentár