Anzu is the superstar...alebo Možno si v telke uvidím nohu!

...alebo aj niečo viac. Tie svičky totiž nemysleli na to, že niektorí komparzisti by si radi nechali zaplatiť bez rizika, že ich známi budú ešte mesiac otravovať, že ich videli v telke.

V zásade sú dva typy ľudí: exhibicionisti, čo trapošia pred kamerou a outsideri, čo trapošia, nech ich hlavne nik nenúti robiť nič, čo je príliš krátke, príliš dlhé, príliš odveci alebo príliš náročné. Čiže v podstate všetko. No a ja som skôr ten druhý typ. Ale tak penáze sú penáze.

Moja úloha?

1. Tlieskať /pripadám si ako debil/
2. Niekedy stáť a tlieskať /som debil a je ma vidieť/
3. Pri pomalej hudbe mávať do rytmu
4. Pri výbere kategórie kričať na súťažiaceho a ovplyvnovať ho vo výbere /nevyzerám ako debil, lebo som ticho/
5. Ignorovať kamery okolo
6. Ignorovať fakt, že predo mnou trsajú najakčnejší ľudia a tak sa všetci diváci budú určite dívať tým smerom
7. Ignorovať bláznivý pohľad Andreja Bičana pri podávaní ruky a odolať pocitu, že na niečom fičí
8. Ignorovať hlad a pocit únavy, keďže dva pol hodinové diely sa točili 6 hodín
9. Ignorovať trikát odznova robené scény, ktoré vyzerali čím ďalej, tým menej úprimne (však si to predstavte: vyhráte a ste happy a oni vás zrazu zrušia, že nešla grafika, ide sa točiť znova a vy sa máte tváriť rovnako prekvapene)
10. Ignorovať ešte niečo, ani neviem čo


Eh, ťažká to úloha...hlavne pre niekoho, kto mal z toho cestou tam väčšie nervy než pred skúškou z algebry, najobávanejšieho predmetu celej fakulty od dôb štúdia mojej extriednej lady Eriky. Ale penáze sú mocné...až na to, že za brigádu v Tescu by som dostala viac. Ešte neviem, keďže produkcia ich dostane po 10.2. a ja asi o mesiac. Rada by som povedala, že som to robila pre číre potešenie z pohľadu na svoju strapatú hlavu v hľadisku, ale nie je to tak... no veď uvidíme ^__^

A na záver zádrh dňa:
Produkcia: "Choďte tam do tých dverí."
Baba 1: "Do týchto?"
Baba 2: "Áno, do kotolne, to bude najlepšie. "

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu