Benátky: A very special trip to the city of drahé hajzle a ako bonus pokazená GPSka, urazený spolucestujúci a symfonický foťák

Ó áno, opäť! Opäť píšem, veď po tom, čo pár individuí neuvážene podporilo môj výkon, sa to dalo čakať. Teraz sa ma už nezbavíte, muhahaha! A opäť som sa raz dalo na objavnú výpravu s cieľom dobiť Benátky, mesto vody, úzkych ulíc, veľkých okien (alebo sú to nedorobené balkóny?), drahých záchodov a ešte drahšej zmrzliny (1 euro za kopček? WTF?).

Však čo je to 600 km jazdy v autobuse s vekovým priemerom 50?

Keďže sa za mňa nikto nepochváli, veď to by znamenalo, že moja madre, jediný spoluúčastník zájazdu a jediný človek na tejto planéte, ktorý dokáže so mnou vydržať neobmedzený čas bez sťažnosti na moju povahu alebo náladu, za čo ju obdivujem, konečne zviedla boj s počítačom a internetom, pochválim sa sama: Bola som v Minimunde! To je taký park v Rakúsku so zmenšeninami svetových stavieb. Po chvíľke ma vystatovanie sa tým, že viem, o akú stavbu ide, pri čom som netrafila ani štát, prešlo a tak som len fotila. Pamätá si niekto na môj trip do Budapešti? Ako sa mi tam foťáčik voľným pádom skontaktoval s dlažbou, keď ja dobromyseľná stvora som fotila pre kamošky z haluze tričko Red Skins? (prešli tri mesiace a dodnes o nej nevedia...hups)No, tak ten pád neostal bez následkov. Moje fotenie teraz trvá 30 sekúnd, 20, kým nastavím zoom tak, aby to bolo dobre ostré a ďalších 10, kým tá strieborná krabička vydá celú symfóniu chrčivých zvukov a napokon cvakne...a ja si uvedomím, že som pohla rukou.

16:00
Odchod z Minimundu. Cesta cez hranice, ktoré vlastne ani nie sú, len zrazu sa dozviem, že už sme v Taliansku. V pohode, aspoň nečakáme, ale ak nás zatknú za nelegálnu prepravu osôb, moja vina to nebude. Cesta Alpami. Cesta rovinou. Cesta smerom od benátok. WTF?? Aha, naše ubytovanie je 30 km odtiaľ...však v pohode, hlavne, že v Benátkach je hotelov ako nakakaných.

18:50
O chvíľu budeme ubytovaní.
19:47
Už tretíkrát obchádzame rovnaké kolo a nežný hlas GPSky chŕli nezmyselné pokyny.
20:18
Dvaja šoféri a jeden sprievodca konečne prišli na to, že zadali zlú adresu.

SPÁÁÁŤ!!!!

DEŇ DRUHÝ
Meškáme s odjazdom, lebo ktosi sa musel ešte oholiť a ktosi má sťažnosť.
Ja: "Bože, tak keď sa chcem holiť, vstanem o šiestej a oholím sa a nezdržujem autobus!"
mama: "Tichšie, to je ten, čo sedí za nami." Šalalala...

Tak konečne vidím tie slávne Benátky. So wonderful, so nice, so beautiful!

Kde inde by sa mi podarilo kŕmiť holuby z ruky?
Kde inde by som sa predierala 1,5 metra širokými uličkami?
Kde inde natrafíte na tak hulákajúci národ (aha, tak preto tie uličky, aby sa mohli rozprávať!)?

A tie krásne keramické masky!
A tie mosty!
A tá lodná doprava!
A tie gondoly!
A tá pláž! (prečo sú dokelu v tom piesku plastové úlomky? Jéé, to sú mušle! Mami, máme sáčok?)

A čo je to tu medzi tými otrepanými tričkami Ramones a Rolling Stones? Že by tričko najlepšej skupiny na svete? Neverííím! A dokonca aj predavač, čo vie po anglicky, to je v tu taký menší zázrak. Deti, ak vám učitelia budú hovoriť, že sa máte učiť angličtinu, lebo je to svetový jazyk, serte na to, radšej sa hrajte piškvorky.

A cesta domov. Polovlhké vlasy od morskej vody, namiesto nohavičiek spodok od plaviek. Odchod o 21:00, predpokladaný príchod okolo 5:00. Ja umriem! x___x S mamou sme našli vcelku pohodlnú a hlavne nanajvýš zaujímavu polohu: ja jej na kolenách, na mojich pleciach poskladaný sveter a ona na ňom. To si dáme patentovať. Prichod domov o šiestej. Hm, prekonala som rekord zo stužkovej. SPÁÁÁŤ! Kašľať na celý výlet, na všetky fotky, na všetky suveníry, na neodlíčenú pleť, na veci pohádzané v chodbe, človek musí urobiť, čo musí!

P.S.: budú aj fotky v albume! (this was no reklama)(áno, viem, že sa to povie advertisement, ale toto znie lepšie)(áno, viem, že by som nemala za seba dávať dve zátvorky)

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu