Kto sledoval máj big fet lájf, vie, že na konci júna mi do peňaženky pribudol ďalší škaredý papierik menom vodičák, na ktorý som pre menšiu zmenu zvolila unaveno-nahúlený výraz. A že čiernobiele fotky sú lepšie! No, každopádne to nemá na tú v indexe - vosková figurína Morticii Adamsovej s lesklým ksichtom a plastovom lego parochňou. Raz natočia so mnou horor.
Začiatok júla.
Svoj čas trávim mierumilovným behaním na políciu kvôli vybaveniu spomínaného vodičáku. Pri prvom raze mala fotografka dovolenku. Mohla som sa síce nechať odfotiť hneď za 800 korún navyše, ale s mojím trestným registrom by som tú krásnu soc inštitúciu tak skoro nevidela, tak som sa rozhodla prísť znova a rovno vo dverách to otočiť pre rad. Na tretíkrát som prišla na to, že ten rad nespôsobil odklad všetkých žiadostí kvôli fotografke, to je tak vždy. Ešte to bol deň, kedy sú tam do tretej, inak by som tam stála do obeda a mohla ísť domov bez vybavenia. Stále ale lepšie než chudák vrátnik:
Pani 1: "Prosím vás, kde sa vybavujú pasy?"
Vrátnik: "Pasy, občianske aj vodičáky tu a potom ešte v tamtých dvoch miestnotiach."
Pani 1: "Hej? Ale predtým to mali podelené tuším."
Vrátnik: "Áno, ale teraz v lete je to takto."
Pani 1: "Aha. Takže aj pasy?"
Vrátnik: "Áno."
Pani 2: "Prepáčte, aj občianské?"
Vrátnik: "Tu a v tej chodbe."
Pani 2: "Ale aj občianske?"
Pani 3: "Prepáčte, a vodičák?"
.....
Pani 100: "Ale ja som tu s občianskym. Aj to je tu?"
Nakoniec sa ale podarilo a na druhý deň mi prišla smska z ministerstva vnútra (óóó), že si svoj preukaz s desaťmiestnym kódom (asi aby som si ho nepomýlila) môžem vyzdvihnúť. Hm, to je môj podpis?
Stretko všetkých bývalých maturantov v Líščaku.
Alebo skôr len dvoch tried, keďže aj tí štvrtáci, čo prišli, zostali na lavičke 200 metrov od nášho altánku. Prečo mi ten chalan tvrdí, že ma pozná z diskotéky? A btw, Monika, nauč sa poriadne moje meno a neoslovuj ma nabudúce nickom!
Asi tu si Anzu povedala, že to chce zmenu a siahla po šampóne na vlasy... Ale ono sa to asi nejak vpilo do štruktúry môjho záhadného hára, lebo to nevidno a ani farebná vodička mi z nich pri umývaní natečie...mám na hlave špongiu!
Ďalej stojí za spomienku, že ma mama dotrepala k nejakému alternatívnemu liečiteľovi, ktorý potvridl svoje umenie, keď sa ma pár sekúnd po vchode spýtal, čo za citový otras som prekonala a či mi niekto nezomrel. Takže mu hodlám veriť, keď mi tvrí, že mám nového malého kamaráta - cystu na pravej ladvine.
Takisto zisťujem, že jazdiť v aute, keď vy jediný máte pedále, je pre mňa nemožné. Okrem toho sa mi z nejakého dôvodu pri vstupe do auta spomalia reflexy na celé sekundy. A asi trpím mikrospánkom. Nebojte sa, dám vám vedieť, keď niekam pôjdem, aby ste nevychádzali z domu.
Byt u Rachel a prechádza o polnoci na pumpu, kde zisťujeme, že dvaja alebo traja ľudia piť už nechcú a jedna odchádza. A okrem toho si väčšina nebrala peňaženku.
A už je to tu, everybody! Mighty Sounds in da Czech Republik! V štvrtok odchod nočným vlakom, príchod v pondelok poobede. Predĺžený víkend strávený vo vlhkých veciach spiac vo vlhkom spacáku od spolužiačkinej babky v ešte vlhšom stane. Všade samí dredáči a čírovytí punkáči, jeden s kondómom na vlasoch. A nezabudnime na tú gitaru, čo vás v noci nenechala spať...A na TOI TOI búdky (nedívaj sa dole! Tekutinu aj tak neuvidíš!)...Čo dokelu tu robí techno stage?
Dodnes som to nevyspala. Keby som mohla, spím tak 12 hodín denne, to by som ale bola taká rozbitá, že by som už nemohla ostať hore. Pritom je to ale super činnosť, hlavne ak sa vám nechce priveľa rozmýšľať.
Tak, a už sme vlastne v prítomnosti. Prehľad je asi taký, že tri dni na feste spôsobili nádchu, akú som už niekoľko rokov nemala a bez antibiotík sa jej asi už nezbavím. Čaká ma chata. Možno. A Praha. Možno. Ak sa zadarí a vyššia sila umožní nášmu kolektívu, aby sa dohodol. Pretože on nielenže sa nevie rozhýbať k akcii, on ani neprikyvuje na návrhy. Prípadne sa dohodneme, že ten a ten víked by to mohlo byť, ale koľko dní dokopy, to ani dlhodielsky ježkovia, čo nám behajú v noci po chodníku pred panelákmi, netušia.
Inak sa dosť nudím, robiť s mojimi dutinami ešte nechcem, hlavne keď sú to ponuky typu registračná pokladňa a raz už spomínané zbieranie podpisov pre registráciu politickej strany. Dni trávim pri kompe a s rodinou na kupku, striedajúc jednu nudnú knihu za druhou a utvrdzujúc sa v názore, že mama je jediný rodinný člen, ku ktorému mám vôbec nejaký vzťah a s ktorým sa môžem rozprávať bez zvyšovania hlasu.
A ako sa mám? No, povedzme si to pozitívne: aspoň sa mi nesnívajú zlé sny, keď spím. Paradoxne ma prestali prenasledovať všetky nočné mory, už sa nestrácam v labyrintoch, nie som obklopená slimákmi, nehrozí žiadne meškanie do školy, schody do bytu nie sú zrúcané, nesnažím sa nikomu fyzicky ublížiť z pomsty, nevidím svojich blízkych, ako sa mi smejú, žiaden malý chlapček na mňa v trolejbuse neukazuje s výkrikom "Aká je škaredá!" ani si po mňa už neprišli poslovia bohyne pravdy Maat, aby ma odviedli za to, že som bola nemravná (to posledné prekvapilo aj mňa). A v medzičase sa to snažím nejak vyplniť (napríklad grafickou editáciou dávno nenavštevovanej webky), nech si môžem opäť ľahnúť, kým to neskončí. Len neviem, ako. Buď TO skončí alebo aj skončím na psychiatrii. Ono to navonok nie je také zlé, narozdiel od minulého leta mám aj spoločenský život (napr. keď ideme do mesta, sledujúc tú gigantickú sochu nahej predklonenej ženskej s rozkročenými nohami a názvom "Why am I so short?" nami pomenovanú "Tu vás všetkých mám"), ale zdá sa, že čím je to lepšie, tým je to horšie. Nechcem sa vidieť o rok.
Bye zatiaľ a ďakujem všetkým, čo sa týmto pokusom o zahnanie nudy a prejavenie svojho zmäteného ja prekúsali
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
4
no neprekusala som sa ale som to preletela.... kedze som tu zatim nebola skoro ani jeden den cely tak som rada ze aspon daco o tebe viem.. ale v piatok sa predsalen vidime tesim sa na hradzu dufam ze nam vide pocko, lebo teraz prsi
Napíš svoj komentár
ja trávim leto podobne, až na to, že mám aj brigádu...ale tam je to už otrava, neviem,ako to vydržím