Čo akademický tím nevyriešil

Ono je zvláštne, ako vás vdychovanie do umelohmotného panáka Gregora pri kurze prvej pomoci privedie na rôzne životné úvahy. ("Prečo Gregor?") Buď to samotné alebo fakt, že tento vám teda neujde, aj keď v reáli by sa pri resuscitácii od vás obeť radšej dobrovoľne prebrala a samovolne uložila do stabilizovanej polohy.

Hlavná otázka posledného týždňa znie:
Prečo akonáhle človeku na niečom záleží, stráca to alebo to ani za svet nemôže dostať? Je to len vnútorný pocit nedostatku alebo skutočný koniec vecí a dejov, ktoré odchádzajú, akonáhle sa na ne príliš pevne upnete? Môžeme dostať len to, o čo sa prestaneme usilovať?

Prečo sa poondiate a inými prívlastkami označené manikúrové nožničky objavia až keď sa prestanú hľadať a problém sa akútne vyrieši zubami? Prečo akonáhle si vyriešite svoj vzťah k nejakému človeku tak, že sami zo seba necítite zmätok, daná osoba sa začne chovať tak, že v podstate s vami žiaden nemá a vy neviete, či to už nikdy nebude, ako predtým, alebo ste si to celý čas len nahovárali? (úúú, štvorriadkovú vetu som tuším ešte nemala) Prečo keď chcete byť sami, máte pocit, že sa okolo vás hemžia ľudia, ale akonáhle máte blbý deň a potrebujete utešiť, všetci si zrazu uvedomia, že sa chcú uzavrieť do vlastného života ako do mydlovej bubliny a neinteraktovať s vami?

Ono by bolo krásne sa na všetko vysrať, len už to nemá ten efekt, keď to nie je dobrovolne, ale z donútenia ako obrana pred okolitým svetom, niečo na štýl líšky, ktorá to hrozno aj tak nechcela, lebo je kyslé. (Mám baranskú hrdosť, ja viem )

A ďalšia otázka:
Ak je toto všetko pravda a cielom života je odosobniť sa od toho, po čom túžime, ako na to? To ani môj akademický tím nerozlúštil. Jedine, že by sa stačilo otočiť k oblohe a kričať, že vy ste to aj tak nechceli, možno to pomáha, skúste. Inak povedané: Ako sa naučiť neočakávať? Tešiť sa z mála? Ak máte niekto recept, dajte vedieť

A veľká téma no.2:
Prečo sa babský a chalanský prístup k vzťahom tak líši? Nedávno sme rozoberali s Puffko, prečo sa baby tak často trápia pre vzťahy, ako to, že sa zdá, že chalani si ich nepripúšťajú? (nie, nehovorím všetci, hovorím o akomsi priemernom chovaní a myslení daného pohlavia) V skratke sme vytvorili teóriu o tom, že baby sú viac citovejšie, potrebujú niečo viac, aby sa v nich naštartoval záujem voči opačnému pohlaviu, kým chalani sú viac, skúsim nebyť total feministka, fyzickejší. V konečnom dôsledku to majú jednoduchšie, pretože sa viac orientujú podľa momentálnej situácie, kým baby si tú situáciu vytvárajú viac vo svojej hlave. Jednoducho, baba je si po určitom zážitku schopná myslieť, že ten vzťah sa teraz určite zmení a očakáva niečo, čo nikdy nepríde, lebo chalan to nebral ako víziu do budúcnosti a zlomový bod ich vzťahu. Fest by ma teraz zaujímalo: Súhlasíte?


Poznámka 1: Ak ste nepochopili zmysel, nevadí, ani ja sama ho nechápem.

Poznámka 2: Ak ste prišli v blogu až na toto miesto, hoďte do komentu aspoň "docital som" alebo dohodnime sa na "A" alebo na čomkoľvek, čo by vám bolo milé a málo trápne. Chcem len vedieť, koľko ľudí ho otvorilo a nezavrelo.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu