Došla som na to, že som emo. Nie, toto nie je žiaden pseudoblog. Žiadna paródia. Žiadam spoveď. Proste ale musím byť emo, pretože som v tom taká dobrá a naprosto prirodzená, že si to ani neuvedomujem. Ako inak by sa ma zakaždým ľudia pýtali, či mi niečo nie je, keď sa len zamyslím? Dokonca koluje návod, ako si užiť koncert po mojom boku: nedívať sa na mňa. Ale ja sa len dívam na kapelu, vážne! (Suicide tendencies mám len pri plači na hajzloch...)
Nedávno som sa prekonala, odradila som takmer prednášajúceho od dokončenia výkladu a to len tým, že som sa povznesene nerehotala na jeho vtipoch starších ako ja. Ako že povedal že som vyzerala? Už ani neviem, radšej to ani nebudem zisťovať. Spomínam na skúšku na vodičák, kde ma všetci upokojovali povzbudzujúcimi slovami, prípadne ťapkaním (a tým aj svoje rozbúrené mužské hormóny), čo by bolo fajn, keby to neboli dvaja inštruktori a policajt. Ostatní sa mali len k tomu, aby mi urobili "radosť" a otočili sa chrbtom, že ma nebudú znervózňovať.
Prečo to píšem? Pretože mi dnes uprostred prednášky prišla sms: "Vyzeras neskutocne nadsene z tejto prednasky normalne mi to spravilo naladu ze dik "
Uvažujem nad sebou: nie, mne fakt nepríde, že by som sa tvárila nejakým spôsobom oduto, unudene, odfajčujúco, neprístupne alebo frustrovane. Vyzerám?Ale čo potom vedie ľudí, aby sa po mne vrhali s prstami, ktoré mi majú zdvihnúť kútiky do úsmevu? Asi si kúpim pásku a prilepím si kútiky vyššie do stáleho úsmevu, možno sa odo mňa ľudia prestanú odvracať. Alebo budem všade so sebou nosiť tú vodku, čo skladujem tajne v izbe v skrinke pod televízorom a budem sa neprestajne rehotať. Alebo sa mi bude aspoň ľahšie spať na prednáškach.
A ďalšiou záhadou, ktorú som ešte nevyriešila, je, prečo si všetci o mne a jednej spolužiačke myslia, že sme sestry, keď jediné, čo máme podobné, je farba vlasov. Práve dnes so so mnou jedna baba dala do rozhovoru: "Peťa?"
"Nie."
Ale neprekvapuje ma to, vzhľadom na to, že ešte aj študijná referentka dala na zápise môj index jej. Ale fakt, prečo? Možno vyzeráme ako dvojčatá, ona tá hyperaktívna pospevujúca si Sladké mámení a ja ťahajúca sa zo školy ako na porážku. To dáva zmysel! Hm, nie.
Zaujímalo by ma, čo si ľudia o mne myslia...niektorí špeciálne, lebo ich striedavé chovanie ma zaráža (a to natoľko, že ma teraz donútili použiť smailíka, čo ja teda nerobím!). Aká podľa nich som? Netuším. U niektorých neviem ani, čo robia, ako sa majú a či sa im môžem ozvať...(toto malo byť tajné posolstvo...také tajné, že ani osoba, ktorej bolo určené, to zrejme nepochopila, teda za predpokladu, že túto stránku ešte otvára a nezabudla na moju existenciu) Zaujímalo by ma, či keď ja hovorím nejakú story o ľuďoch zo strednej, ktorých som ani nepoznala, či takto niekto niekde spomína aj mňa. Pamätá si ma vôbec niekto zo Sárky? Asi nie... Asi som všetkých odplašila pri prvom pohľade Nevadí, aj tak mám svoje škatuľky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mshetfield
2. 10.októbra 2008 21:00
ty kks aj mne to vravia... ze vyzeram ako keby som sa stale hnevala... je to hrozne...
2
mne sa stava praveze to, ze mi niekedy proste kamoska povie, ze nech nebalim chlapov tym "mojim pohladom" ...a pri tom sa len normalne pozeram...a osobne nemam vobec zaujem
no nic holky...mame to dane z hora..s tym nic nenarobime..
no nic holky...mame to dane z hora..s tym nic nenarobime..
3
ja nechápem,prečo si zas o mne veľa ľudí myslí, že som totálny šašo a keď náhodou nič nehovorím a niekto sa ma spýta,prečo som ticho a poviem niečo ako...len som sa zamyslela, tak odpoveďou často býva: ,, ty aj rozmýšľaš??"
a čo ešte menej chápem je,keď mi kamoška povedala,že sa nezdám jej mame,lebo vyzerám šialene a nasrato
a čo ešte menej chápem je,keď mi kamoška povedala,že sa nezdám jej mame,lebo vyzerám šialene a nasrato
4
neviem prečo pripomenulo mi to moj akademicky ked mi vsetci vraveli, ze som sa stala zavisla na ginku, ze vraj mi z toho strasen sibalo a ze som bola uplne ina...... neviem ci to tak bolo kezde som mala dokopy asi 8 tabletiek... alebo tak dako... a nemam pocit ze yb som sparaval inak..... a najzvlastnejsie na tom bolo ze o tej zavislosti mi vraveli cca 3 tyzdne po akademickom, ked som s ginkom mala akurat tak spolocnu farbu ked mi bolo nevolno od zaludku....
no a inak dobry blog... sory ze tak odveci koment...
no a inak dobry blog... sory ze tak odveci koment...
5
Niečo mi to hovorí, ja zvyčajne keď mám takú svoju melancholickú náladu kedy potrebujem byť sama, tak dostávam otázku na čo som zase urazená Ale už som počula aj že stále pôsobím smutne
Napíš svoj komentár