Ubehol ďalší polrok alebo koľko to bolo (každopádne prikrátko) a nastal čas, kedy sa Anzu musí opätovanie stretnúť s ježibabou, čo porodila jej otca. Iste, možno preháňam...povedali tí, ktorí majú milú babičku z vidieka alebo aspoň Ružinova či inej diery ako Chorvátsky Grob, takú, čo pečie koláčiky, vykrmuje pri každej návšteve a presviedča rodičov, aby vám to na tie Vianoce kúpili. To nie je môj prípad: moje Vianoce u babky, kým sme k nej ešte chodili (teraz je príliš chorá, tak si pre istotu ani nechodí vyberať poštu zo schránky), sa mi spájajú akurát so spomienkou na nádchu, čo som tam vždy chytila, pretože kvôli nám zakúriť ju nenapadlo, treba šetriť...
Moja babka je celkovo veľmi zvláštny človek. Vlastne by to vydalo aj na knihu, keby som sa to rozhodla urobiť vo veľkom. Zatiaľ ale ostanem skromná a skrátim to:
Môj vzťah so starou mamou vyzerá asi tak, že žiaden nie je. Staršie sesternice dostali všetkú pozornosť, čo je negatívne, keď ony dostanú k mature po 20 000 na zájazdy do Ameriky a Austrálie a ja 500...že na vodičák...ale veľmi pozitívne, keď vidím, aké rozmaznané fifleny s dokazeným charakterom to sú. Tie som už tiež tak dva roky nevidela, hm...vlastne by som si ich nespoznala na ulici.
Moja babka je boss. Teda aspoň podľa nej. Zastáva názor, že ona je niečo viac ako bežný smrteľníci, čo vyúsťuje k tomu, že všetci jej majú vyvolávať a búchať na dvere a ona si vyberie, komu povolí eminenciu. Takže na rozhovory so susedmi používa môjho otca ako tlmočníka a mne sa príležitostne pokúša vyvolať pocit viny, keď sa hnevá, že jej nevolám ani za ňou nechodím, ale keď ma zlomená mama nahucká, aby som to s otcom šla, postaví milá babka predo mňa časopis a ide komandovať otca, aby jej niečo urobil s tým telefónom z doby kamennej. Na moju mamu je zase urazená, že jej každý deň nevolá. Keď ona by aj volala, babi, keby si nekvákala minimálne hodinu...
...to je totiž jej ďalšia špecialita: rozhovory. O zdraví sa baviť nechce, nechce nás zaťažovať... my ju nezaujímame, takže sa nás nespýta na vysvedčenie a podobné trápne prízemné záležitosti, tak sa nakoniec baví so všetkými buď o politike, počasí (hlavne že nechodí z domu ani do obchodu, len zavolá fotríkovi, čo treba nakúpiť) alebo starých známych, ktorých nikto okrem nej nepozná. A všetko stráááášne na dlho.
Dnes ma mama dorazila so story, ako otcovi na 40ku dorovala držiak na kravatu tak za dvesto korún a mne a segre doniesla... tramtadadaaaa... gaštany. Ale vlastnoručne pozbierané, určite z lásky. A keď jej nedávno boli malé tie haraburdy, čo jej niekto dal a po otcovi ich poslala mne, to bolo tiež z lásky...však čo je rozdiel 50 rokov a 100 kíl? Mama teraz dostala od nej švédske kvapky...krabička je zažltnutá a dátum spotreby prepísaný. Tak ako všetky čokolády a bonboniéry, ktoré sme od nej kedy dostali. Ale je to umelec, ako si len dokáže dať pozor, aby niekomu nedala, čo dostala pred rokmi od neho samotného? Wow...
...
(na tomto mieste mal byť obsah toho všetkého ešte šialenejšie about her, ale chcem vás ušetriť toho hororového zážitku)
Tak sme sa s ňou opäť stretli v cukrárni (k sebe nás už nevolá). Aspoň že mám nastavený budík v mobile na 11:15 a vyparím sa vybavovať brigádu. Autistic sister si lúšti osemsmerovku, mama sa tvári, že zanietene počúva a ja civím pred seba a rozmýšlam, prečo si aj ja nemôžem doniesť nejakú krížovku. Asi by sa to považovalo za drzé. A že postihnutí sú znevýhodnení!
11:13
Dostávam správu: Budem meškať, prepač.
Pozriem na babku, zaklapnem mobil a poviem, že už musím. Je toľko iných miest, kde sa môžem nudiť... koda len, že potom prídem domov a za každé slovo dostanem päťminútovú prednášku od otca, syna svojej matky
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
joelina
19. 8.augusta 2008 20:27
mam podobnu. nie spravanim, ale podobne desivu...
2
Nuž... nie každý má šťastie na ideálnych rozprávkových starých rodičov...
(u mňa to je tak na 50% - babku z maminej strany úplne zbožňujem, tá by pre nás zniesla aj modré z neba keby vládala, ale starí rodičia z otcovej strany... o tých sa dá dlho a ehm... zaujímavo rozprávať... Najmä keď mám občas pocit že dedko sa úmyselne snaží zavraždiť nám psa! A to druhých menovaných stretávam takmer denne a babku ktorú mám rada vidím tak raz do roky - v lepšom prípade)
Moje odporúčanie: Nerob si z toho ťažkú hlavu, nemôže byť každý starý rodič ideálny a pokiaľ ju nemusíš vídať denne... (možno keby si jej skúsila často a dlho telefonovať, pričom by si jej nenechala možnosť čokoľvek povedať, len by si jej celý čas rozprávala čo všetko ťa trápi, tak by prestala vyžadovať telefonáty Alebo jej zavolaj a keď začne rozprávať, polož telefón na stôl a po hodine skontroluj či ešte rozpráva Keby niečo, môžeš sa vyhovoriť že sa ti pokazil telefón, spadla linka, alebo niečo podobné )
(u mňa to je tak na 50% - babku z maminej strany úplne zbožňujem, tá by pre nás zniesla aj modré z neba keby vládala, ale starí rodičia z otcovej strany... o tých sa dá dlho a ehm... zaujímavo rozprávať... Najmä keď mám občas pocit že dedko sa úmyselne snaží zavraždiť nám psa! A to druhých menovaných stretávam takmer denne a babku ktorú mám rada vidím tak raz do roky - v lepšom prípade)
Moje odporúčanie: Nerob si z toho ťažkú hlavu, nemôže byť každý starý rodič ideálny a pokiaľ ju nemusíš vídať denne... (možno keby si jej skúsila často a dlho telefonovať, pričom by si jej nenechala možnosť čokoľvek povedať, len by si jej celý čas rozprávala čo všetko ťa trápi, tak by prestala vyžadovať telefonáty Alebo jej zavolaj a keď začne rozprávať, polož telefón na stôl a po hodine skontroluj či ešte rozpráva Keby niečo, môžeš sa vyhovoriť že sa ti pokazil telefón, spadla linka, alebo niečo podobné )
3
Veľmi realisticky opisane a až som sa zlakla.... pripomenulo mi to film tu staru treba zabit..... nič v zlom, ale je to dobra komedia.... posilam trochu trpezlivosti a dobrej nalady .... dufam ze sa coskoro vidime...
Napíš svoj komentár