V sobotu som úplne obyčajne vstávala v úplne neobyčajnú hodinu- 5.30. Ako vždy sadnem k zrkadlu, usúdim, že je to strašné, pokúsim sa s tým niečo urobiť, usúdim, že je to strašné a odchádzam. Po tejto každodennej rutine, ktorá trvá už od dávnych dôb, v ktorých ešte Slavo učil moju babku, som schmatla svoju batožinu nahádzanú do jednej plážovej tašky a išlo sa.
PRÁSK!!
Anzu vyjavene pozerá na roztrhnutú gumičku a jej mozoček sa snaží pochopiť ten úkaz. Hm, pekne.
Počas prestávky stojíme s mamou v nekonečnom rade na záchody, a tak mama navrhuje, nech ideme na pánske. XD Asi sme zaviedli nový trend, hneď po nás tam postupne zaliezli ďalšie.
Tááák, tu sme. Najprv hradný vrch, potom Váci utca, že vraj slávna nákupná ulica. No už sa vidím, ako doma pobehujem po meste v šiltovke s nápisom Budapešť a tvárim sa sexy. Keby som mala zrátať všetky tričká s nápisom Hard Rock Café Budapest, asi by to na mne zanechalo následky.
JEB!! Fotoaparát sa voľným pádom skontaktoval s dlažbou. V pohode, nič sa nestalo.
Ideme druhým smerom od autobusu. Tu už sú aj normálne obchody, ale počet suvenírových stánkov ma stále zaráža. V nejakom obchode majú výpredaj a tak po ulici pobehujú vyslovene nesympatické indiviuá (sivovlasá teta bez jedného zubu a pod.) a rozdávajú letáky. Sú strašne vlezlí: obídu moju mamu, postavia sa meter odo mňa a otŕčajú mi to ako nezbytnosť k prežitiu. Po maďarsky neviem, a keďže veta “Nem chcieť vaše pridrbané letáky“ by nesplnila účel, tak len čosi zamrmlem, hodím rukou a idem ďalej.
Nohy ma strašne bolia. Nové športové sandále nie sú takou vychytávkou, ako som si myslela. Ale leukoplast to istí.
Konečne sedím v autobuse a s hrôzou si uvedomujem, že je ešte len 14.30. Bože a to už by som spala!!! Pýtam sa mamy, prečo furt jazdíme dookola po tej istej trase cez dva mosty. Je to pekná cesta, ale päťkrát v jednom dni by už stačilo…
Nasleduje ešte bazilika, kde si navrchu kupoly fotím nápis "Eminem was here" a parlament, pred ktorým je trávniť ako stvorený na sockovanie. Majú tam plátno a premietajú nejaký maďarský kreslený film. Eh? A konečne...
Konečne v hoteli! Úú, majú tu televízor...dá sa chytiť RTL a tri maďarské stanice. Tak nič. Hneď vedľa je položený Nový zákon v troch jazykoch. Užitočné! O, a mimochodom, tečie nám záchod... Som taká ustatá, že by som zaspala okamžite, hoci je len 9 hodín. Ale zvonku sa ozýva tuc tuc! Ja nenadávam, som človek skrz naskrz nevulgálrny, ale nenapadá nič iné len DPČ! Ale nakoniec predsalen zaspávam aj s novou šatkou na krku, čo som skúšala ^___^
End of day 1~
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
tomas
16. 7.júla 2007 16:41
to je smutne ale inak super nadpis
6
aj ja som raz bola s mamou na panských wc ..na pumpe..ona stážila dvere
9
my sme mali na izbe tiež nový zákon neboli sme na tom istom výlete s tou istou cestovkou?
Napíš svoj komentár