Pozerám na prázdny papier, na hrot pentelky (jedinej doma, čo má ešte nejakú tuhu v sebe - toto má byť priaznivé prostredie pre mladého umelca? ), na prázdne okienko na monitore, určené na písanie nejakého originálneho plnohodnotného blogu, na prázdny list vo worde, na pokreslené papiere z minulosti, váľajúce sa mi na stole, na zoznamy stripov, čo som chcela nakresliť, len neviem, ako a aj keby som mala predstavu, nevedela by som ju uskutočniť tak, aby som so sebou mohla byť spokojná. To sú tie dva hlavné problémy, neviem nič vymyslieť a za všetko, čo by som aj bola schopná splodiť v mysli, by som si asi hneď aj vynadala.
Do konca apríla beží súťaž Mladá slovenská poviedka 2009. Nie, že by som sa chcela zúčastniť, pravidlá poviedky mi nerazia a keby som aj chcela, nemala som dosť času, aby prípadné dielo dozrelo v šuplíku. Ale o to nejde. Ide o to, ako mi pár individuí v minulosti povedalo, respektíve napísalo, že by som kľudne mohla publikovať, keby som chcela a ja som sa neuvážene (ako to už ja zvyknem) nafúkla a užívala si pocit slávy, akej síce, ani ja sama neviem, keď žiadna nebola, ale to je detail. A teraz musím uznať, že som padla na hubu, keď som si tak neuvážene verila (ako to tiež zvyknem) a to ma hnevá viac ako samotný neúspech. Čítam po sebe tie trapošinky a ani neviem, čo ma viedlo k tomu ich niekedy uverejniť a myslieť si, že sú obstojné, ale viem, že si to aj tak časom poviem o všetkom, čo by som dnes považovala za dobré. Nevadí. Aj bez dúhy sa dá žiť. (? )
(P.S.: Ešte aj ten titul sa mi vysmieva, dajte ho preč! )
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
freestyler01
21. 4.apríla 2009 16:45
ze sa ti chce tolko pisat blogov ale dobre to je
Napíš svoj komentár