Ja a moja štvorkolesová zbraň

Anzu už ako malé anzuidné škvŕňa chcela vedieť šoférovať. Veď autodrom na kolotočoch jej potvrdil, že to nie je také ťažké a ako správna malá feministka chcela byť dobrou šoférkou, ktorá to natrie všetkým chlapom. Lenže ako čas letel, z Anzu sa stávala všestranne nešikovná osoba na akýkoľvek fyzický úkon alebo pohyb, možno okrem otvárania zaváraných uhoriek (ale i tu mi chýba potrebná grácia). A tak dnes musí skonštatovať, že to hebedo hnusné vôbec nie je neživá vec, je živá a nemá ma rada!

Možno to nebol najlepší nápad, trepať sa už teraz do autoškoly, možno som mala polroka alebo rok počkať. Ale môj sociopatizmus a strach z cudzích ľudí mi našepkával, že treba zobrať ponuku kamarátskeho doprovodu, kým sa ponúka a tak teraz prichádzam na to, že nestíham už absolútne ale vôbec nič. A vo chvíľach, keď stíham, píšem testy na 49 bodov (51 je potrebných na prejdenie) alebo sa morím s dopravou a strachom, že niekoho pripravím o život. To všetko v doprovode pána, komentujúc moje šoférovanie slovami "Rýchlejšie, rýchlejšie, nespomaľujeme premávku..pomalšie trochu...a tu môžeme rýchlejšie...rýchlejšie, stlačte ten plyn, nie tak prudko, spomaľte, neviete čo je zač tamten kláštor? Plyn, spojka, preraďte do trojky, aha aký veterán!"

Tu sú moje doterajšie vodičské úspechy:
* dve vypnutia motora uprostred premávky, z toho raz na križovatke (na zelenej samozrejme)
* jedno brutálne slzenie očí na križovatke (oboch samozrejme)
* dvakrát zabudnutie na spomalenie a overenie, či z prava niečo neprichádza
* dve popletenia dopravných značiek
* anibohneviekoľko ignorácií dopravných značiek
* jedno trúbenie vodiča naštvaného z faktu, že auto autoškoly sa nehýbe na zelenú
* zo desaťkrát zabudnutie na to, že mám nohu na spojke a že keď vyrovnávam volant, treba ho naspäť otočiť dvakrát doľava, keďže som s ním predtým točila vdakrát doprava (ťažká matika)
* ani jedno úspešné naštartovanie


Ale nevadí, zatiaľ sa tvárim ako agent provokateur, ktorý to len hrá a na konci to všetko zmakne a vyhrá srdce milovanej dámy, keď to všetkým natrie. Aj tak sa nemôžem sťažovať, môj písomný prejav je totiž obmedzovaní nespokojnými čitateľmi, ktorým sa nepáči, keď sa sťažujem na seba, ale keď ja to robím tak rada Tak povedzme, že dočasne budem považovať za dobré, ak sa nebudem domov vracať so spoteným zadkom.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu