Smejem sa, keď sa potknem a mám strašné haluze, keď som nevyspatá. Na kľúčoch hrdo nosím prívesok, o ktorom by som v obchode povedala, že je to trápny gýč. Pred skriňou so šatami trávim pol hodinu pri odsúdeniahodnom výbere toho pravého šatstva. Usmievam sa: v škole, doma, v autobuse, na rodinu, na priateľov, na cudzích, na seba do zrkadla (že wow...), no proste vyzerám ako sfetovaný magor. Mama sa diví, že mám opäť chuť do jedla normálneho homo sapiens sapiens. Všetci sa pýtajú, čo je a ja, že nič, čo by bolo... Som povznesená nad zlé známky, zlé počasie, zlé hádky a v podstate nad všetkým a všetkými. Ako kráľovná, ha. Nemám z nikoho a ničoho strach. Hlavne z dvoch vecí už nie: budúcnosti a seba. Trochu detsky hlúpučko budúcnosť neriešim. Som to ja a pri tom som niekto iný, som hrdá, som šťastná, som voľne spútaná.

Som banálna.



P.S.: Toto bol pokus o súvislé blogovo-umelecké vyjadrenie myšlienky na 11 riadkov... kľúčové slovo, ktoré musíte zohľadniť, je "pokus".

P.S.2: Dnes mi bolo povedané, že nech svoje blogy nemažem, vraj aj moje depresívne výlevy majú výpovednú hodnotu Ďakujem, Džej.

P.S.3: ...a raz to bude aj pravda...(budem požiarnikom...)

 Blog
Komentuj
 fotka
neway  19. 9. 2008 22:21
toto sa mi nezdalo depresívne



vplýva to celkom dosť pozitívne na človeka, ked pozoruje že aspoň niekto nemá jesennú depku
 fotka
galinka  19. 9. 2008 22:28
Dnes som už druhýkrát pozitívne šokovaná...
 fotka
dudri  20. 9. 2008 20:35
Improvizácia vládne Ak myslíš pozitívne, mysli pozitívne, pojde ti karta
 fotka
perseus  20. 9. 2008 22:34
Nie som istý, ale zdá sa mi, že to poznám
 fotka
puffko  28. 9. 2008 12:00
jeeej toto bolo vesela... dufam ze s atak citis aj anozaj
Napíš svoj komentár