Anzu: Dobrý večer.
Mohli by ste na začiatok priblížiť v skratke svoju knihu tým, ktorí ešte nemali možnosť si ju prečítať?
Anzu: Áno, takže, v podstate sa jedná o kratšie príbehy jednotlivých študentov a zamestnancov tejto inštitúcie, ktoré sa ale postupne začínajú čím ďalej, tým viac prepletať, všetky spájané postavou anarchistického profesora nosky Drahomíra Slavoša. A samozrejme, nakonci bude odhalené jedno veľké tajomstvo...
Myslíte to, že Gymnázium Ladislava Sáru je v skutočnosti Gymnázium na Ulici Ladislava Sáru a samo o sebe nemá žiadne meno?
Anzu: Teraz ste to pokazili!
...prepáčte. No, našich divákov by určite zaujímalo, kde ste čerpali inšpiráciu.
Anzu: Rovno na mieste činu. Osem rokov v tej škole vás poznačí na celý život.
Budem sa teraz pýtať trochu konkrétnejšie: prečo bufet Ausschwitz Birkenau?
Anzu: Keď som sa raz po mature vrátila do školy, na bufete boli mreže. Ako povedal právnik Aďo, hotový Ausschwitz Birkenau. Asi to tam dali, aby deti neohrozovali bufetárku, neviem, ona sama sa netvárila veľmi šťastne...
Ďalšou výraznou postavou vašej knihy je napríklad školník Super Mario, je skutočný?
Anzu: Všetky postavy sú odvodené od skutočných. Super Mario je taká naša malá hviezda. Nintendo by mu malo vyplatiť mimosúdne vyrovnanie za to, že mu ukradli podobu.
Zanechali ste vy sama po sebe nejakú stopu na bývalej škole?
Anzu: ...hm. Vlastne áno, jedny pomaľované dvere so sirom Newtonom a jeho slávnym jablkom. Vyzerá strašne. A jeden článok v školskom časáku.
Je pravda, že sa chystáte napísať pokračovanie?
Anzu: Určite, GLS nikdy neumiera, hehe.
Tak vám veľmi pekne ďakujeme a tešíme sa na ďalšie trapasy obyčajných ľudí z neobyčajnej školy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár