Moje víkendové destiláty

Už je to konečne tu! Po strastiplnom štvordňovom týždni so štyrmi písomkami je tu konečne víkend a ten si treba aktívne užiť, kto chce sedieť pred telkou a zírať na to, ako už po piaty raz ide na Jetixe stupídna reklama na detské tetovacie štúdio? ("Hustá holka, drsná diskoholka nebo plážová kočka? To všechno múžeš být!")

Na začiatok správny outfit: Tepláky, ktoré vo vyťahanosti predbehne jedine top, na vrch košeľa po otcovi.

K tomu nenamakepovaný ksichtík (ja viem, že zrkadlo môže prasknúť, ale risknem to) a neučesané vlasy zopnuté do drdola feat. sponkami prichytená ofina do účesu "Popoluška večer pred"

Fajn, som pripravená, môžem vyraziť. Mám na dnes totiž niekoľko plánov:

Číslo jedna: Zbaviť stôl prehnanej váhy prudko potrebných vecí pre život: pár výstrižkov z časákov, nejaké staré obrázky, zadania z písomiek, prázdne papiere, "what to do" lístočky, ceruzky, ktoré pod tým všetkým ani nebolo vidieť, kávové fľaky.

Číslo dva: Návšteva a pokec s najlepším priateľom človeka, čo spočíva v sadistickom strkaním štetky do jeho útrob a uspokojivom sledovaní klesajúcej vodnej hladiny (rozumej: čistenie záchodu)

Číslo tri: Destilovanie čiernej vody z môjho najsammilovanejšieho kusu odevu (rozumej: ručné pranie trička) s anarchistickým kocúrom Lopezom a logom SKA-P ("eskapeh"), vďaka čomu si všetky babky v Bratislave myslia, že im expresívne odkazujem, aby zomreli. Dôvod destilovania: minulotýždňová návšteva Randalu a vyúdenie sa v jeho vôňach, čo neprekoná ani vetranie na balkóne so správnym blaváckym vzduchom. A nakoniec namočenie trička do octu, že vraj je to dobré na farbu a čo ja viem, čo ešte. Ok, však ak všetci undergrounďáci smrdia po cigaretách, ja môžem po octe.

Číslo štyri: Zohnať tepláky na balenie metalistov (to je private joke medzi mnou a Centellou, nesnažte sa to pochopiť)


Wow, aké akčné! Super! Kto mi závidí? Chýba mi už len vydávanie symfonických zvukov jelenicou počas aerobicu (rozumej: čistenie okien)


P.S.: Neuveríte, ale mám dobrú náladu, normalne mám dobrú náladu! A pri tom ma dnes nič nečaká (zatiaľ), okrem učenia sa, ako sa po anglicky definujú reálne čísla, zlomky a prázdne množiny. Proste ju mám len tak, čo je možno to najlepšie, čo ma mohlo postihnúť. Je to super, už si ani nepamätám, kedy som sa naposledy takto cítila. Možno je to preto, že som sa tu vybúrila včera, možno tým, že sa mi podarilo včera prepašovať na imatrikulačky na Sárke a ja som si pripadala ako votrelec medzi tými nechutne šťastnými deťmi + keď som sa vrátila, nemohla som spať, keďže nejaká crew sa rozhodla chlastať u nás vo dvore a toho všetkého bolo tak veľa, že mi mozog vypol a ja som nie nešťastná. Neviem, neriešim, len sa bojím, že sa všetko opäť zmrtká...Najviac.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu