Nefunkčný polonahý reklamný pútač (jehovistky sa nerátajú)

Október končí, vonku si fúka splodinový bratislavský vietor a vo vzduchu je cítiť matematiku- pretože ortuť teplomera sa rozhodla ustanoviť 10 stupňov za svoju limitu, ktorú nikdy nedosiahne. A práve dnešný deň si Anzu povedala, že bude alternatívna a podľa hesla "weather doesn´t matter" na seba hodila mini. Samozrejme nie len tak, za prvé male niečo oblečené aj od pása vyššie a za druhé mala na nohách legíny, dokonca dvoje cez seba. (Ale nebojte sa, verný fanúšikovia moji (to ý nie je preklep, to má vyjadrovat počet), nie sú to nové stylish legíny do pol lýtka, sú staré, po členok a vôbec nie stylish, lebo som k nim mala čižmy, taže nebolo vidno, že sú to legíny).

No čo, nemôžem stále nosiť jedny rifle...a okrem toho tie jedny rifle ešte páchnu po cigaretách a to v takej koncentrácii, akú možno dosiahnuť len vyúdením sa v bielom dime bratislavských undergroundových klubov.

Takže prikročme k obrazu dnešného dňa: máme Anzu, čo o sebe píše v tretej osobe, keď už to jej birdzmanžel vzdal, v minisukni sa premávajúcu po socbudove matfyzu, kde je síce nadpolovičná väčšina báb, ale stále dosť veľa osôb opačného pohlavia na to, aby aspoň jednému hlavu vykrútilo za nezištným účelom zdvihnúť už spomínanej Anzu ego. Tak to som si myslela (neočakávala, nemyslite si o mne nič zlé...ale vysvetľovať to tu nejdem, to nemá zmysel). A realita?

Po hodinke pobytu v školičke dievčatko došlo, že tu čosi nehrá. A nie je to docent Kubáček a jeho spôsob, akým sa vie zakrútiť do bieleho plášťa, že vyzerá ako blázon, naviac perverzný, pretože nás volá bubáčikovia. A preto ho milujeme. Vote for Kubáček.

Sadnem na schodíky a preložím nôžku cez nôžku, zvedavá, čo sa bude odohrávať. Po pol hodine som si prišla ako nefunkčný polonahý reklamný pútač: "Zachráňte zúbožené feministky." A toto je tá skvelá terapia na zdvihnutie ega, čo mi naordinovala dr.Geodeath? Never again! Nie und niemer!

Vzdala som to a vrátila sa k svojmu pôvodnému ja, tomu, čo aj tak mini prilíš nemusí a k tejto ho viaže len spomienka na stužkovú a rolu trendy Dary.

A potom sa to stalo....

Na niekoho som predsa urobila dojem!

"Prepáčte... môžem sa vás opýtať, či ste veriaca?"

Nie, nie je pre mňa problém rozprávať sa o otázkach viery...ale s cudzou ženou v buse? Asi som vyzerala ako smilnica, tak si dala záväzok, že zo mňa urobí dobrého človeka. Neuspela. Paradoxne som to ja, koho by mala za ideál mladej dámy: nepijem, nefajčím, nedrogujem, nenadávam, študujem a som panna. Len nie som veriaca. Nikto nie je dokonalý.

P.S.: Nedávno sa ma za jeden deň traja ľudia pýtali na trasy MHD. Asi v tom čiernom kožáku vzbudzujem dôveru. A páčim sa malým babám. iks dé

P.S.2: Deti, nikdy nenapodobňujte autorovo chovanie a nenoste minisukne kvôli pozornosti. Zvlášť, keď ste opačného pohlavia ako autor.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu