V sobotu bol koncert. Tešila som sa naň asi ako Peggy z toho otrasného seriálu z osemdesiatych rokov Ženatý zo záväzkami na sex. Hladinu hormónov som mala neúmerne vysoko už pred príchodom a starostlivé kamarátky sa ma v autobuse celú dobu pýtali, či mi netreba cikať. A tak som sa nakoniec dočkala, hoci medzi ostatnými coolovými mám-všetko-na-háku alternatívnymi ľuďmi som vyzerala ako hyperaktívne decko. Ale aspoň som mala nové army číňany s kvietkami, myslím, že ako jediná, keďže z nejakého dôvodu tam všetci majú záľubu v nosení starých čiernych číňan z čínskeho obchodu.
Napokon sa niečo zase raz domrvilo a všetky kamošky museli poodchádzať už o desiatej, lebo sú vzorné dcérenky. Trapky. Ja som sa rozhodla zostať, keďže druhá kapela ešte ani nezačala hrať. Tak sa so mnou všetky rozlúčili, nech teda pozdravujem úchyláka Joža, cestujúceho v nočákoch. (Jasné baby, pozdravte mamy.)
Jóóój, neoľutovala som. Nie preto, že by som tajne po nociach snívala o stretnutí s Jožom v nočáku, poprípade s revízorom. Mala som totiž rozhovor s tým českým ska-punkáčom z tej kapely, čo tam hrala. Úplne najsamviac romanticky vbehol na záchod, keď som si úmývala ruky, pretože v Subclube záchody nie sú označené.
„Jéjda, sorry, jsem netušil, že to je dívčí hajzl.“
„V pohode. Ty si z kapely?“
„Né, ja jsem jejich českej fanoušek, co za nima cestuje...jasně že jsem!“
„Wow, to je cool...“
„Já vím.“
„A kto si?“
„Já jsem týpek s kitarou. No ale teď se už musím jít vysrat, promiň.“
Úplne tak, ako to stálo v mojom horoskope z časáku Hura Woman. Odteraz ten horoskop budem čítať pravidelne. Nechápem, ako som mohla pochybovať, keď tam jasne stálo „Moc hviezd vás dnes povedie na neuveriteľné miesta, kde zažijete neuveriteľné stretnutie. Nikdy ale nezabúdajte na hajzelpapier.“
Ach, on je táááák sladkýýýýýý! Ešte ten večer som si dala záväzok, že už budem chodiť len s gitaristami. Bohužiaľ, poznám len dvoch gitaristov, toto je jeden a nezostane tu a druhý sa páči kamoške. Ale to neva, veď nikto netvrdí, že hľadanie životnej lásky je jednoduché.
Ináč, stretla som Joža. Ani nie je taký starý, ako som si myslela. Má len okolo 35. To nie je také zlé. Horšie je, že nie je gitarista. Pýtala som sa ho na to.
„Dobrý večer, moja.“
„Ty si Jozef, že? Počuj, vieš hrať na gitaru?“
„Hm, to neviem.“
„Tak potom si vyhoď z hlavy, že s tebou vôbec prehovorím. A mám slzný sprej.“
„No, ale počkaj, viem hrať na flautu!“
„Flautu?“ povedala som zhnusene.
„Áno, učil ma dokonca zaslúžilý umelec a...“
„Áno, áno, to hovor niekomu inému, mňa zaujímajú len perverzní gitaristi.“
Vyzerá to tak, že hľadanie mojej životnej lásky bude ťažšie, ako som si myslela. Ale to nevadí, ja sa nevzdám, pôjdem hrdo za svojím šťastím!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
martina007
15. 9.sept. 2007 16:20
ty si picus
2
Ha - neviem ako mozez sudit ludi podla toho ci vedia hrat na gitare alebo kitare Znie to dost naivne (toto neber ako urazku). Podla mna ludia sa nerozlisuju na dobrych a zlych podla toho na ake nastroje hraju
4
pawlo bol tusim mimo
super blog... dennicek ti ale neporadi ta tu masradu odomna: nabuduce ked ti vbehne na zachod kitarisa z čech tak sa chop šance pytaj si číslo alebo s ním ujdi za hranicami je všetko lahšie
super blog... dennicek ti ale neporadi ta tu masradu odomna: nabuduce ked ti vbehne na zachod kitarisa z čech tak sa chop šance pytaj si číslo alebo s ním ujdi za hranicami je všetko lahšie
Napíš svoj komentár