Sedí a pozerá do prázdna. Niekto prichádza: "Ronny, je ti niečo?"
"Nič," povie a ani sa nepohne. Nechá ju, aby sa ešte chvíľu pýtala, kým neodíde. Aj tak ju to nezaujíma, chce byť súcitná. Keby sa ľudia nehrali na bútľavé vŕby, nikto by za ňou neprišiel, preto im to nepovie. Čo by aj mala povedať? "Som nešťastná, nevydržím doma, ale tu takisto nie. Pretože tu nie som o nič menej sama, aj keď som s vami. Cítim, že vám zavadziam, že by ste boli šťastnejší, keby som tu nebola, ale možno aj keby som nebola vôbec." A keby to povedala, komu by to povedala, keď cíti ten chlad od každého? To by chcelo niekoho blízkeho, čo by logicky znamenalo, že už nie je sama. Ale nikto blízky tu nie je a nikdy nebude, cití, že nikdy nebude ako ostatní ľudia. Občas ju to dojme, z nudy napíše blog, nechá tých pár ľudí, vyrátateľných na prstoch jednej ruky, aby si to prečítali a možno aj niečo napísali. O tom, ako by jej chceli pomôcť alebo ako ich to vystihuje. Jedno lepšie než druhé. Ešte raz si to po sebe prečíta a vychutná si maličký pocit úľavy z toho, že to, čo cíti, bolo vyjadrené slovami a ona to mohla prežiť iným intenzívnym spôsobom. Potom odíde spať, aby sa na druhý deň zobudila do takého istého dňa. Je doma? Je nešťastná. Je v škole? Je nešťastná. Upratuje? Nakupuje? Pracuje? Je nešťastná. Je sama. Je bezcenná. Až je jej z toho zima. Čo ďalej?

...

"Dobre, že ste sa odhodlali sem prísť. Teraz mi porozprávajte o svojom detstve."

 Blog
Komentuj
 fotka
kolibriceq  21. 12. 2008 17:59
krásne a pravdivé..ale ono to prejde, raz určite
 fotka
michals1  25. 12. 2008 16:39
anzu anzu. co ti uz len na takyto blog mam napist. Som nestastny s tebou, ze to tak citis. Neviem ci si cakala ze aj ja citam tieto blogy ale obcasne si precitam o tvojich pocitoch nakolko ma to zaujima. Hladam sposob ako ti pomoct. chcel by som povedat ze chapem tvoje rozpolozenie ale to by bola loz. tak som na tom nikdy nebol. ale mozem ti povedat ze to co som ti ponukol nebolo zo sucitu. ak budes chciet vies kde ma najdes. o zastavku vyssie.
 fotka
majuri  23. 1. 2009 20:47
naozaj je to hlboke a kazdy potrebujeme raz za cas psoved a ked sa nemame komu vyspovedat,,dobre padne aj napisat ako sa s nami zivot zahrava,,ja viem ze mi neuveris ked ti poviem ze nie raz som natom rovnako ako ty,,ale nevadi,,ani ja by som tebe neverila keby si to napisal,,ale naozja je to pekny blog
 fotka
tunidlo  13. 10. 2009 20:39
"Je doma? Je nešťastná. Je v škole? Je nešťastná. Upratuje? Nakupuje? Pracuje? Je nešťastná."

...

A nie je týmto vlastne vyrátateľná na prstoch jednej pätiny ruky?
Napíš svoj komentár