Moja sploditeľka už lúdi odo mňa ten zafóliovaný papierik so škaredým obrázkom, bez ktorého vás nepustia cez hranice a myšlienka, že by som ho mala pri sebe, sa jej nepozdáva takmer tak, ako keď som otcovi navrhla, nech kúpime ten citroen zelený..ale čo, u oboch mi to prešlo ^___^ Teraz už len ten druhý papierik so škaredým obrázkom, aby som autíčko mohla predstaviť mestu. Ale to bude zas iná story...
Mňa teta nervozita ako obvykle nezastihla. Ja nerváčim pri iných, bežnému homo sapiens nepochopiteľných veciach. Aj teraz tu predo mnou leží zoznam vecí, čo ešte dnes musím urobiť a prekvapím vás, písanie blogu tam nie je. Ale on mi to odpustí, však sa k nemu hneď dostanem.
Aby som sa dostala k podstate článku, lebo cliché vraví, že nadpis má súvisieť s článkom (raz to asi skúsim porušiť ^__^):
Vyššia moc od čias šlabikárov označovaná ako mama mi dala dva litre a poslala ma zameniť to za forinty. Tak som pekne vošla do banky a postavila sa za pani, ktorá tam akosi zmätkovala a ešte sa tomu aj smiala a uprostred svojich úkonov sa nezabudla obzrieť a hoci som stála pol metra za ňou, oskenovala ma pohľadom po celej mojej tutanchamonovskej výške. Eh? o__O, Možno sa jej nepáčilo, že nedodržiavam diskrétny odstup, ktorý sa z nejakého dôvodu na poštách a v bankách chápe ako miesto pre zaparkovanie osobného vozidla.
Došla som na rad. Áno, forinty máme (konečne, to bola už tretia banka, ktorú sme skúšali). Ale vy nemáte občiansky. WTF? Ani v Poľsku odo mňa nechceli občiansky a to som musela vyzerať zaujímavo, keď som tam len došla, položila peniaze a čakala na zázrak. Ale chápem ju. Vo včerajších správach hlásili, že Al Káida teraz sleduje kurzy mien a snaží sa zhromaždiť forint Hlavne, že keď som jej dávala dve tisícky a prosila ju, nech to zamení tak, aby to zahŕňalo aj poplatok, pozerala na mňa spoza svojich stylish hranatých okuliarov, aké som tu v minulých blogoch odporúčala (žeby moja faninka?), akoby som bola trendy Dara a ona Vietnamec na Miletičke. "My nemáme poplatky." Aha, prepáčte, všetci mi to vždy opakujú, ale ja som zábudlivá...
Tak som si teda urobila okružnú cestu sídliskom domov po občiansky a späť, vyplnila tlačivo (birokracia vládne!!!!) a dostala 14 000 forintov. Až na schodoch pred bytom som zistila z kópie toho tlačiva, že mi 200 forintov nedala. Čo tam dokelu robí, keď ani z počítača nevie vyčítať číslice a správne mi dať zopár farebne rozlíšených papierikov? Hlavne, že výstrih mala pekný. Moje jediné šťastie je, že je to len 28 korún.
Taaaak everybody, ako vidíte, zase som vám dokázala, že aj vec, ktorá sa dá povedať troma vetami sa dá roztiahnuť do tak nekresťansky dlhého blogu. Idem si umyť svoje new ofinaté háro a potom baliť, hoci problém, že do čoho sa ešte nevyriešil. Ale však poznáte to: Ak problém má riešenie, na čo si robiť starosti? Ak problém nemá riešenie, starosti nepomôžu. Užite si víkend, máte odo mňa voľno ~___o
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
4
ja som bola tiež na víkend v budapešti...až na o, že forinty som si musela meniť až tam, lebo na SVK som ich nezohnala...čo sa mi zdá absolútne nepochopiteľné,kedže madarsko je susedná krajina
Napíš svoj komentár
Súboj trval 0,04 sekundy.