Bolo treba trochu posedieť, zapiť úspechy, vidieť sa po dlhej dobe, aj keď vás nakoniec bude len zopár, poznáte to. Takto sedela s nimi, opierala sa v rohu a sledovala zvyšok už niekoľko minút, očividne im to nevadilo. Ó áno, aké krásne vidieť na svojich blízskych tie šťastné tváre, vidíte, že sa bavia, dokonale sa bavia, rozskupinkujú sa na jednotlivé rozhovory, veď to ide samo. Tak prečo ona sedí v kúte a nikto sa neprihovorí? Boli to jej ľudia. Len ona nebola ich.
Rozmýšľala nad tým, že tu vôbec nemusela byť, o tomto čase už mala byť inde, alebo aspoň na polceste. Spomenula si na svoj dnešný pokus ísť tam, na starý autobus v ľavom dolnom rohu s lístkom CENA:1. Postavila sa do radu cestujúcich a čakala.
"Je mi ľúto," povedal šofér, keď prišla na rad.
"Čo? Prečo?"
Ukázal na pripevnený list papiera.
"Ale ja mám svoju cenu!"
"Nemáš."
"Ale mám! Na mne im záleží!"
"Nie, nezáleží."
"Povedali mi to!"
"Ľudia hovoria rôzne veci."
Nemalo zmysel sa hádať, hlavne keď tušila, že má pravdu a celý ten súcit so skrachovalou existenciou sa nedá považovať za skutočné prijatie alebo priateľstvo či hocičo iné.
V krčme pri stole v kútiku sedela mŕtvola. Práchnivela a hnila, kým z tvár ostatných pri stole vyžarovalo na toho druhého "Záleží mi na tebe!" Nikto si ju nevšimol.
Prečo sa vždy všetko poserie? A keď aj nie, tak si to poseriete sami?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
lebo ak by sa neposralo to posralo by sa ine.... vzdy s anieco najde a potom to vyzera ze sa poserie vsetko... ale (aj ked je to slaba naplast) neposerie sa VSETKo... su malickosti, ktore su skrtka dobre.... to len ludia viac daju na to co je zle a zabudaju na to epkne...
nenechaj si zlyhanim a henvom zmazat z hlavy to co je a bolo pekne... spomienky su na to aby s ana ne spominalo.... tie zle si tiez nechaj ulozene v pamati a mozes sa z nich pouci a na dorbe spominaj... prinesie ti to nieco pekne.. sice mozno aj trochu depku ale z toho sa da dostat (a sak mas Deprim ..
och ja prudky filozof... radsej uz konec a trosk sa pomkni... leti ti odod mna objatie a usmev
nenechaj si zlyhanim a henvom zmazat z hlavy to co je a bolo pekne... spomienky su na to aby s ana ne spominalo.... tie zle si tiez nechaj ulozene v pamati a mozes sa z nich pouci a na dorbe spominaj... prinesie ti to nieco pekne.. sice mozno aj trochu depku ale z toho sa da dostat (a sak mas Deprim ..
och ja prudky filozof... radsej uz konec a trosk sa pomkni... leti ti odod mna objatie a usmev
Napíš svoj komentár
ale inak pekne napisane, najma ta myslienka s tym autobusom..