Rozhovory so Sofiou

Sophie – Blog
19 ročné dievča, Bratislava


Prechádzky po meste
Ráno je vždy všetko veselšie, človek má pocit, že mu je fajn, na nič nemyslí… Keď chodím po meste, pohľad mi vždy zavadí o šťastné páriky držiace sa za ruky.
Prečo aj ja nemôžem byť šťastná?? Ja viem, že nie som sama, kto má problémy, ale tak nejak si tak pripadám… Sú takí šťastní, keď sú spolu… Prečo aj ja nemôžem byť s tebou tak často ako by som chcela? Chcem proste prísť k vašej bráne, zazvoniť… Je Maťo doma? Poď von Namiesto toho tu ako idiot očumujem šestnásťročných už aby bol víkend, budeme spolu… aj keď len na tak krátky okamih a zase budeš preč a ja sama bez teba...


Komentáre

1. Anzu
Nj, už to tu píšem neviemkoľkýkrát a asi to začnem aj počítať, ale je to pravda: vždy je lepšie, keď vám chýba niekto, komu chýbate aj vy

*na ďalší deň si Anzu medzi svojim nízkym počtom správ (^___^) nájde správu od Sofie*

Sophie: ahoj. môžeš mi to vysvetliť? nie som si istá, či som ťa pochopila
Anzu: no, ešte vždy by ti mohol chýbať niekto, komu ty nechýbaš, chápeš
Sophie: aha tak som to pochopila dobre... nuž vlastne ani neviem či mu tam chýbam ale to som celá ja, cez týždeň depka a pochybnosti a potom cez víkend som ten najoptimistickejší tvor na tejto planéte
Anzu: vidíte sa každý víkend?
Sophie: hej
Anzu: tak vidíš
Sophie: čo?
Anzu: no vidíte sa každý týždeň...
Sophie: no hej... on študuje v trnave... ale keď ja ho chcem vidieť každý deň... o tom som písala... o tom ako to iní majú ľahké, keď spolu môžu byť ako chcú, kedy chcú. mám pocit, že sa len trápim... vidím ho v piatok, keď prichádza, v sobotu a v nedeľu ho odprevádzam, to je všetko
Anzu: počkať, ten chalan príde na víkend do blavy, kde má rodinu a kamošov, ktorých celý týždeň nevidel a k tomu možno ešte nejaké povinnosti a učenie, ale on si to všetko zorganizuje tak, aby ťa mohol vidieť tri dni zo siedmych v týždni a tebe sa to máli??? a ešte napíšeš, že nevieš, či mu chýbaš??? neuraz sa, ale pripomína mi to tie blogy, čo tu boli v lete- ó bože môj chalan odchádza na mesiac preč, čo budem robiť, som SAMA
Sophie: neurazím sa... znie to asi blbo, ale to si človek musí prežiť, aby to pochopil... ty asi nevieš, čo je to byť odlúčená od bytosti, ktorú máš rada...
Anzu: a vieš ty čo to je byť nechcená od osoby, ktorú máš rada? vy si vôbec neuvedomujete, aké máte šťastie. vieš, čo to je za vec, keď na tebe niekomu záleží? ako, nechcem v tebe vyvolávat nejaký pocit viny alebo ľútosti voči mne, ale keby mi ten, koho mám rada, opätoval city aspoň z desatiny, bolo by mi jedno keby bol aj na sibíry! vždy je lepšie, keď chce prísť a nemôže, ako keď môže, ale nechce. porozmýšľaj nad tým a teš sa, že ho máš

Dlho mi od Sofie nedošla žiadna pošta...no každopádne, meno Sofia znamená múdrosť, takže som dúfala, že sa jeho nositeľka dokáže na vec pozrieť z lepšej stránky a nerobiť si zbytočné vrásky. Ale úprimne, veľkú nádej som do svojich presvedčovacích schopností nedávala, už v minulosti som sa ľuďom pokúšala naliať mozog do gebuľky a nechceli ma počúvať, len si furt húdli to svoje. O čo väčšie bolo moje prekvapenie, keď som si raz otvorila tajnú poštu a v nej stálo:

Sophie: rozmýšľala som nad tým, čo si povedala a máš pravdu...tri dni zo siedmych je vážne lepšie ako nič a to vedomie pri zaspávaní, že niekto na teba práve myslí...neviem si predstaviť, čo by som bez neho robila...ďakujem


------------
Blog o prechádzach po meste je vymyslený rovnako ako jeho autorka Sofia. Tento blog je venovaný všetkým tým, ktorí smútia kvôli nedostatku času, ktorý môžu stráviť s danou osobou. Porozmýšľajte o všetkom ešte raz! Everything's gonna be alright (a pre niekoho zvlášť)!

P.S.: Nie, nemám depku. Možno vtedy, keď ma napadla myšlienka na tento blog, som ju mala, ale dlho som jeho písanie odkladala a dnes už je to proste len blog. Hope you enjoyed it~

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu