Santa pomstiteľ alebo Anzuin malý vianočný blog s christmas spiritom trochu inak
Celý dom vyupratovaný všetkým, čo ponúkla drogéria, ešte aj kúpeľna vonia viac ako krytý bazén. Stromček ozdobený a vysvietený, zvláštne, že napriek tomu, že vyzerá ako signál lietadlám pred pristávaním, je v ňom čosi tiché a upokojujúce. Navarené, napečené...čo teraz?
Nabrala si šalát a šla si sadnúť do obývačky. Všade ticho. Pôvodne ju to celé bavilo, ale prišlo to, čo očakávala: dohnal ju pocit samoty, ktorý sa vždy pred a počas Vianoc znásoboval. Čo na tom, že je jedlo fajn, keď vám chýba zmysel života?
Zo strechy sa ozval buchot. Super, ešte aj strom vedľa domu padá, nie? Nezniesol jej existenciu vo svojej blízkosti... Vybehla hore a malým okienkom sa prepachala na strechu. Zrazu ho uvidela: bol to on, nakynuté brucho, červené líca, červený kabát, sane so sobami. "...Santa?"
"Ou, myslel som, že tu nikto nebýva. Nemáte na verande svetielka."
"Sú trápne."
"Sú."
"Čo tu robíš?"
"Mám pauzu. V radostnom rozdavaní darčekov a tak..."
"Neznieš šťastne."
"Ako to môžeš vedieť?"
"Tak hovorím ja, keď tajím, že je mi nanič."
"Hm, asi to cítime rovnako."
"To by si nesmel mať rád Vianoce."
"Nemám."
"Tú komerciu? Či ani duch Vianoc?"
"Neexistuje nič ako duch Vianoc! Tie darčeky, čo som roznášal prvý krát neboli darčeky...teda boli, elfovia ich narýchlo vyrobili, aby naplnili plán päťročnice...Ale potom im na nič neboli, tak som si ich vzal, aby som upchal komíny tým hnusným šťastným ľuďom! Som prípad..."
"Ako ja!"
"Hej?"
"Ani ja neviem nikomu nič dopriať....je mi to ľúto, ale proste neviem...nie úprimne."
"Hm, nakoniec sa aj tak trápiš len ty a oni zostanú šťastní."
"Presne."
...
...
...
"Skúšal si prepchať cez komín vankúše?"
"Nie. Poďme."
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.