Slováci si to dělaj po svým

Už som nad tým rozmýšlala dlhšie, ale až tuto Vincko ma priviedol na nápad pisomne sa pohrať s faktom, že ma Slovenské médiá absolútne neuspokojujú.

Hudba? Hm, neviem, mňa nerajcuje stále sa opakujúci refrén.
Opakujúci refrén.
Opakujúci refrén.
Opakujúci refrén.

Robbie Williams raz povedal, že pri všetkých songoch o láske by si rád vypočul nejaký napríklad o nákupoch, že by to bolo niečo nové. Niečo na tom bude. Občas mám pocit, že hlavným zámerom textára je akurát vypotiť niečo, o čom cielová skupina svorne povie "to je ako o mne!" A všimla som si to len ja, alebo sa vo všetkých tých speváckych súťažiach oveľa viac dbá na výraz tváre a precítenie piesne, ako na samotný spev? Asi som obmedzená, ale mne fakt stačí dobrá pieseň na vypočutie, nepotrebujem sa dívať na predstieraný duševný orgazmus alebo muky protagonistu.

A čo sa mi zdá na Slovenskej scéne dosť smutné, nie je len fakt, že tu každý chce preraziť v podstate s tým istým len prípadne v R´n B alebo rock prestrojení, ale aj to, že na výslnie sa v podstate nedostane nikto nadaný, len ten, čo predtým vyhrá nejakú súťaž vďaka SMSkám od divákov. Ale k hudbe dosť, o tom dosť povedal Vincent_Vega a ja som sa tomu už tiež venovala

Vezmite si bežný slovenský časopis. Koľko tých hviezd, o ktorých píšu, sú vážne hviezdy a nie len sezónne objavy? Lenže tu sa furt píše o hrdinoch reality show, čo sa nechajú zatvárať do domu ako pokusné krysy, potom o spevákoch, potom o tanečníkoch, čo údajne majú niečo so svojimi tanečnými partnermi v takej alebo onakej súťaži. Dokonca aj vyštudovaní herci alebo profesionálni moderátori sú populárni až po tom, čo si odskočia zatancovať alebo sa inak popretŕčať pred publikom.

Ale to stále nepokladám za tak hrozné, je to v podstate normálny jav, asi nikto by nechcel čítať o redaktoroch televíznych novín.

Horšia je programová štruktúra. V Amerike letia reality show, tak aj my ich musíme mať...síce tam už dávno nie sú, ale kým nepríde nový trend, budeme sa toho držať a nebude nás zaujímať, či sú tunajší ľudia spokojní, keď sa môžeme pohodlne opičiť. Zrazu je všetko reality, to, čo bolo kedysi súťažná show, je dnes reality show, aj celebrity v štúdiu odpovedajúce na otázky. Ale tak už to prechádza. Podobne ako talk show, kedysi to mala každá moderátorka a dnes už sú fuč. Škoda, že dobrý film alebo dokumentík tiež.

Ja osobne som veľký fanúšik sitcomu, nie síce každého, ale žáner ako taký mi veľmi vyhovuje. Čakáte, že som sa potešila, keď sa teraz na Slovensku začali točiť prvé sitcomy? Nie? To je dobre, lebo by ste sa nedočkali. Celé sa to dá tak krásne previesť a premakať, ale nie, namiesto toho sa musím dívať na Martu Sládečkovú, ktorá hrá paničku naobliekanú ako bežnú tridsiatničku z davu s vášňou pre motorky. Úprimne, keby som si to neprečítala, nevedela by som to, lebo scenáristom a maskérom sa to asi nechchelo dotiahnuť do konca (proti nej ako herečke nič nemám). Asi preto majú len dve hlavné postavy, aby nebolo dokopy o čom písať. Alebo Susedia, to zas bolo celé postavené na tom, akými všeliakými spôsobmi sa rôzne hovoriaci ľudia môžu neporozumieť. A to ma privádza k ďalšiemu dôležitému faktu: Prečo je na Slovensku to najdôležitejšie povyberať vychytené celebrity a najmenej dôležité popremýšlať o obsahu?

Dalo by sa tu napísať ešte veľa, ale nejdem ďalej mučiť tých, čo sa prekúsali až sem Love peace and empathy

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu