Štúdie sociopatického domaseda

Už sa vám stalo, že ste si vybavili pobyt, na ktorý ste sa nakoniec vôbec netešili? V jednej chvíli ste ešte správne napichaní a desať dní dopredu rozmýšľate, ktoré skutočne potrebné drobnosti si so sebou vezmete a zrazu si uvedomíte, že sa vám vôbec nechce. Že by ste radšej zostali doma, aj keď tam nie je čo robiť.

Začne vám byť ľúto všetkého, že to tak dlho trvalo, že to tak veľa stálo, že je to krátko, že je to dlho, že nie je polpenzia, že mohlo byť lepšie ubytovanie, že henten ide alebo tamten nejde, prípadne aj všetko vyššie uvedené dokopy.

Vysvitne, že v žiadnom kníhkupectve nemajú mapu tej vašej európskej metropoly, ale majú všetky ostatné veľké mestá v tom štáte a naviac zaručené chuťovky slovenských cestovateľov ako Kuba a Srí Lanka.

V záujme ekonomickosti prijmete ponuku bývať na hostelovej izbe pre dvanásť ľudí. Lenže potom si idete hlavu obúchať o stenu, pretože vám pred očami svieti vidina nebezpečných delikventov, čo vás v lepšom prípade nenechajú spať, v horšom sa ráno prebudíte s ukradnutými vecami alebo hnedými čiarkami na čelách.

Nehovoriac o tom, že dopredu viete, že je minimálna šanca stihnúť všetko, čo chcete. Ten mohol vtedy, ten vtedy a nakoniec máte tri dni na plán pre šiestich ľudí. A nezabúdajme, že chcete aj spať.

Možno si dokonca uvedomíte, že do tej vašej skupinky cestovateľov nezapadáte, že ste naviac, že všetci sú tam vlastne lepší priatelia medzi sebou a vy sa pýtate sami seba, či ste sa na ten výlet náhodou nepozvali sami, alebo či vás nevzali, lebo jediní ovládate jazyk. V horšom prípade vaši priatelia chcú namiesto historických pamiatok nakupovať a vy sa ocitnete v trojposchodovom Mangu, ktoré máte aj tu a márne snívate o chrámoch vo vedľajšej štvrti.

A to som ešte nespomenula možnosť vonkajších okolností ako pokazené počasie, okradnutie alebo stratená batožina, ktorá letí ďalej smerom na druhú zemskú pologuľu. Asi to kašlem a fakt ostanem doma.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu