The "Anzu is emo" story

Jedného zimného večera sa všetky deti z Vyšných Horčicovíc usadili okolo čarovného dedka, ktorý nebol až taký čarovný pre babku, ktorá mu dávno ušla s milencom, ale to je vedľajšie. Zapálil oheň v kozube (vypadla elektrina) a s podozrivým zvukom lámajúcich sa Bebe keksov si sadol do starého dobrého, ale hlavne starého kresla a vytiahol knihu zbudzujúcu rešpekt, predovšetkým kvôli starému páchnucemu obalu.


-----------------------ANZU-----------------------
abnormálny nepredvídateľný zložený útvar


Z tejto knihy už deťom prečítal veľa príbehov (a to vynechal tie pre...ehm...starších), od toho, kedy prababka Anna volala do pôrodnice, aby dieťa nepomenovali po nej, lebo bude nešťastné a odvrátila tak hroziacu katastrofu (kam sa hrabe Černobyl), až po ten, kedy po jeho maturite zo slovenčiny profesorka milo pozrela na nasledujúceho žiaka so slovami "tomáš, Tomáš, budeš to mať veľmi ťažké..." (dodnes ho ľutujem...čo asi dostal?)

Dnes otvoril knihu na ďalšej strane.

Anzu je emo

Niekoľko detí pohoršene ohrnulo nos, pretože obyvatelia Vyšných Horčicovíc ich úspešne chránil pred všetkými podobnými trendovými záležitosťami. Najprv sa dožadovali nejakého iného príbehu, dievčatá sa chceli dozvedieť niečo o chalanoch a už sa chichotali (alebo xixotali), keď ich dedko uzemnil s tým, že o ničom takom sa tam nepíše a začal. Chripel síce ako starý pes, ale keď vám v odchode bráni lavína pred dverami, uvedomíte si, že je to veľmi origoš príbeh.


...
Anzu stála pred výkladom obchodu s oblečením a hľadela na čierne tričko s kostričkami, čierne šortky s kostričkami, čierne balerínky s kostričkami... kamošky jej hovorili, že sa to nevolá New Skeletoner len tak, ale no čo už. Nakoniec si vybrala jeden opasok s kostričkami (how suprising) a pobrala sa domov nakladať uhorky.

A vtedy sa to stalo.

Vlastne nie tak úplne, až cestou domov v električke.

Tak nič.

....

No, tak teraz sa to už stalo.

Pri Anzu sa pristavilo akési indivídum, celé v čiernom. "Čau. Ty si emo?"
"Nie."
"Aha, tak nič."
"Prečo?"
"Lebo si vcelu fajn...a máš...pekný opasok."

Óóóó! Dá sa to rátať za kompliment? Že pekný opasok...Síce ma nechcel, lebo nie som emo, ale to už bolo takmer...

A tak sa Anzu pod vplyvom svojho prvého priblíženia k osobe opačného pohlavia od dôb škôlky (aj keď...bol fakt opačného pohlavia? Tie linky...)rozhodla, že bude emo. Veď opasok už má...

to be continued

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu