Ráno. Ako posledný ohrozený endemit vstávam bez budenia budíka. Kuknem do zrkadla a s potešením zisťujem dve veci: Po prvé, moje hormóny, robiace zo mňa šestnásťročné polienko mi dnes asi chceli spraviť radosť a tak sa moja pleť dá klasifikovať len ako "nečistá". Po druhé, moje vlasy farby čokolády, také, že popiera všetky prírodné zákony, aby boli nefarbnené, ale predsa nie sú, mi konečne neodstávajú na pravej strane pod uhlom 150 stupňov. Len tak 70. Mami, serem na zničené vlasy&, chcem žehličku! TToTT
Nasleduje prednáška z matematickej analýzy s pánom docentom Kubáčkom, chlapom popierajúcim akékoľvek usporiadanie vesmíru, čo sa týka pevného miesta, ktoré v ňom majú matfyzáci. Nevýrazný plochý ksicht, okuliare, pár chumáčikov čohosi na hlave, biely laborantský plášť, no matfyzák jak z časopisu Matica Girl (to nemá byť akože poangličtené slovo matika, to je od slova matice, pre tých s menej výkonnou mozgovou RAMkou...aj tak je to jedno, lebo som si ho práve vymyslela). Ale keď sa tak zakrúti do plášťa s výrazom "pustili ma od niekiaľ" a spustí, žiadna bránica neostane v pokojnopm stave!
Doterajší najlepší výrok: "No rozmýšľajte bubáčikovia! Inak vám to vyrátam a až na skúške vám poviem: Ha! Je to zle!"
Potom ešte cviká z analýzy. Zase raz som suverénne nabehla pred tabľu s cielom ohromiť spolužiakov Nirvanistu, jeho kamoša, košeľonosiča, Elijaha Wooda a ďalšie zaujímavé individuá, ktoré tam sú a odvažujú sa tváiť, že sú rovnako chytrí ako ja, no ts! No a zase raz som tam stála jak vyorané poľné zvieratko, lebo ma chytila na doplňujúcej otázke, ktorej nikto nerozumel, možno ani ona sama nie....
A teraz to príde, bubáčikovia a kakajkráli! Dozviete sa, prečo je Anzu vyšťavená tak, že už polhodinu vymýva gebuľku elektronickou hudbičkou, na ktorú sa jej vždy chce pogovať (veľmi divná úchylka, ja viem, ale nebojte sa, na verejnosti sa tvárim nenápadne)* alebo aspoň svingovať alebo robiť čokoľvek iné, okrem toho, čo sa na elektronickú hudbu robí.
Nastala prvá hodina telesnej výchovy...a ja som si dala aerobic (však čo iné môže byť opisované tam vyššie).
Ach, ten pocit debila budem mať teraz každý týždeň? Síce je tam istá vidina spolupatričnosti, lebo nie som jediná, ale medzi debilmi je vždy miesto pre ešte väčšieho debila...
Ale viete, čo je na tom krásne? Že po tom sado-masochizme (sado kvôli cvičiacej, čo si to užívala viac ako všetci dokopy) ma už nečaká nič, len víkend, lebo v piatok nemám vyučko!
------
*-ale tak keď sa môže pogovať na ska, metal, rock....to viete, pogo nás vlastní
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tyrkys
4. 10.októbra 2007 18:51
lol,,superny clanok len tak dalej
3
A my šikovnejší sme boli na zápise na telesnú skôr a mali sme na tých schodíkoch veľmi zaujímavý zážitok už len z počúvania ako si tam cvičiaca veselo pokrikuje na aerobiku
Bohate mi to stačilo aby som si bola istá ktorý šport si nezapisujem
Radšej som si dala plávanie, odkiaľ som síce išla dnes pomerne vyšťavená a s niečím podivným na hlave (tak to vyzerá keď si niekto nedonesie z domu šampón a kefu)
Inak raz ma kamarátka dotiahla na prednášku z analýzy... musím uznať že toho vášho docenta Kubáčka (alebo Kubáčeka?) som sa chvíľami až bála...
Bohate mi to stačilo aby som si bola istá ktorý šport si nezapisujem
Radšej som si dala plávanie, odkiaľ som síce išla dnes pomerne vyšťavená a s niečím podivným na hlave (tak to vyzerá keď si niekto nedonesie z domu šampón a kefu)
Inak raz ma kamarátka dotiahla na prednášku z analýzy... musím uznať že toho vášho docenta Kubáčka (alebo Kubáčeka?) som sa chvíľami až bála...
Napíš svoj komentár