Tých posledných pár dní...
Stali sa vcelku zaujímavé veci.
Na brigáde som proti JanuSKe hrala hokej. Postačili tri lepidlá Pritt XDD Odniesli si to aj plagáty poštovej banky. Jeden padol za obež hre meno, mesto, zviera, vec a na druhom sme spoločnými silami prerobili toho nechutne vysmiateho týpka s big head na ema. A za to nám platia.
Ale aj sme makali. Lepili štítky na výrobky a adresy na obálky. K pocte bývalého konškoláka Pavla Bátoru sme našli obec Pavlín...a Bátorove Kosihy!
5208 lepidiel, čo treba oštítkovať. A na ďalší deň ďalšie. Odteraz používam pásku.
V pondelok after job cesta do mesta na Warhola. Či skôr šprint bielou dažďovou clonou, smer ani-nevieme-presne-kam. Ale našli sme...a trošku im to tam pomočili...
Desať Marilyn Monroe vedľa seba. Lenin. Aztécke masky. Campbellove plechovky. After the party- tak tento obraz chcem mať raz doma! Fotky sympatického bielovlasého excentrika s čiernymi glassami a clothesami- Andyho.
Potom ešte posed v Coffe&Co, kde si Monča nenápadne vyzúva číňany a ponožky a vetrá mokré nôžky.
Žiadne fialové vlasy ani červené číňany nehrozia. Svičky. Prečo vyrábajú tú zmývateľnú farbu len pre „tmavoplavé až stredne hnedé vlasy?“ A prečo má ten Číňan na Jedlíkovej už mesiac len jeden pár-36ky? Vyhlasujem kompetišn! Kto vie, kde sa v Blave dajú zohnať červené číňany bez kvietkov, bodiek, lebiek a iných somarín, dostane.......chvíľka napätia........dobrý pocit.
_______________________________________________
Savannah: „Ty už si zmaturovala, že?“
Anzu: „No, tento rok.“
Savannah: „To je jaké trápne...však nechoď...!“
Však ja som sa nikomu neprosila!
Ale možno je to tak dobre. Možno by som teraz, po istých udalostiach, mala na starej škole depku. A ľudí, s ktorými by som rada strávila viac času, by som aj tak lepšie nespoznala. Ale budete mi chýbať. Mala som vás rada, aj keď to možno nebolo vzájomné, ale bola som šťastná aj z tej trošky. A mám vás rada, aj keď ste dočasne na Malorke, natrvalo v Anglicku alebo aj celkom blízko, ale.....
_______________________________________________
Tých posledných pár dní sme spomínali. Spomínali sme v pondelok, spomínali sme v utorok a spomínali sme aj dnes.
Všetky zádrhy predpubertálnych mozgov, doby, keď baby boli vyššie ako chalani a „do riti“ bola najhoršia nadávka na svete, všetky školy v prírode a všetky kostýmy maškarných plesov: dve halušky, transvestiti, babky demokratky, socka, futbalista, čo zohrieva lavičku, dva strapce hrozna s kostýmami z balónov, čarodejnica s chlpatou bradavicou z papiera a troch medených drôtov, Anzu ako Pippi s červenými papierovými vlasmi, či ako jasnovidka s vešteckou guľou, čo bola vlastne kockou z papiera, celá Addamsova rodina aj s prespievanou znelkou.
My sme Addamsovci
Výborní sme lovci
My jeme len pavúky
Z polohrubej múky.
Large je veľký playboy
A vraví „tak sa neboj“
Každý sa ho ľaká
A hneď do gatí kaká.
„Moritcia je sexy“
Vraví jej syn Percley
Wednesday zase vraví:
„Goméz je už starý.“
Od pondelka do piatku
Seďte na tom zadku
Na Markíze ideme
V čierno-bielej scéne.
Nie je to celé, ale na to, že to bolo pred šiestimi rokmi, to nie je zlé...(pre Monču aj tak zostávam Anzu Almighty, keď na ňu vyťahujem jej vlastné citáty z dávnych dôb, až sa toho desí...muhahahaha)
______________________________________________
Ďalej spomienky na hrôzy akademického týždňa z pohľadu „3 months after“. Profesori a ich (ne)obľúbení žiaci. Ako JanuSKA žila v škole v prírode týždeň na Deli tyčinkách. Ako bol mobilný signál v skrini. Ako sme všetci mali namiesto mobilov tehly, teda tí, čo sme nejaký mali.
Čo kto povedal, čím sa kto líčil, kto s kým tancoval, čím chcel kto byť, čo kto napísal do životopisu, ktorý mal zhrnúť 12 rokov nášho vtedajšieho života. Kto koho namotal na kecy o špagetovej zmrzline a iných kuriozitách. Kto koho poznal už od základky.
Nádeje, túžby, radosti,
Sklamania, problémy, starosti.
....8 rokov....
Alebo len tých pár dní, ktoré všetko obsiahli.
Blog
7 komentov k blogu
1
keuska
22. 8.augusta 2007 19:11
pekne spomienky... vdaka tebe som si pospominala na kopec veci zo zakladky
2
heh, na teba sa hodí pojem: avantgárda-kompliment .. a to zamočenie múzea A.W. mi pripomenulo, že aj v tom jeho pôvodnom, v meste , kde sa narodil, ZATEKAA ...
5
mna rozplakal (skoro teda) nie tak uplne ale slzy tiekli...
jejdaa... tolko asociacii a tak podobne...
nechcem...
neznasma konce
neznasma konce...
neznasma ich...
jejdaa... tolko asociacii a tak podobne...
nechcem...
neznasma konce
neznasma konce...
neznasma ich...
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Mixelle: Agáta
- 5 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 6 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 7 Robinson444: Anatole France
- 8 Hovado: Psychoterapia
- 9 Derimax3: Prehovor do duše
- 10 Protiuder22: Kenosis