Uz sa mi vobec nechce sa snazit. Snazila som sa doteraz a bolo to akurat na dve veci. Je jedno, ci sa snazim, alebo nesnazim, stale sa len pre nieco trapim a som neuveritelne prazdna. Az teraz si tu prazdnotu naplno uvedomujem, ako som sama, aj ked by mi niekto mohol oponovat, ze nie som, nema pravdu, citim to a lezie mi to na mozog.
Uz nechcem verit reciam, ze vsetko sa da...ze na kazdeho caka nieco dobre...chapem, ze ini to vravia, ked to maju overene. Nechce sa mi pocuvat, ako v tom, v com ja som zlyhala, ini excelovali. Nie je pravda, ze vsetkym to raz musi vyjst. Nie je pravda, ze na vsetkych niekto caka. Musi predsa byt niekto, kto zostane sam, ved to nedava zmysel, aby bol cely svet poparovany...to si len niektori neuvedomuju, ake maju stastie, ze niekomu na nich zalezi, tak tvrdia, ze to caka na vsetkych. Blbost!! Preco by kazdeho mal niekto chciet drzat za ruku? Preco by kazdy mal byt pre niekoho vynimocny? Nie je logickejsie tvrdit, ze niektori ludia su proste taki, ze nikto na nich neupriami pozornost?? Samozrejme, ze to dava zmysel!
Uz nechcem pocuvat, ze to nie je o vzhlade. Samozrejme ze je. Stokrat mozete byt chytri a vtipni a cojaviemco, ale to nic nezmeni na tom, ked sa tomu druhemu proste nepacite...ale treba uznat, ze vtedy si aspon mozete povedat, ze je na vas nieco dobre, ze sa mozno najde niekto, kto vas bude mat za to rad...ale co ked to nemate? Nemozu byt predsa vsetci obdivuhodni...musia byt aj taki, v ktorych to negativne proste prevlada, ktori nemaju nic, co by nemohol ponuknut iny... Alebo chceme verit tomu, aki sme vsetci skveli, aj ked kazdy inym sposobom?
Uz nechcem pocuvat, nechcem verit. Lebo viera sa v mojom pripade meni v naivitu. Niekto mozno moze verit, lebo ma na to, aby mu to vyslo. Ale ja na to nemam a preto verit nechcem, aby som uz nikdy nemusela zazivat, co teraz. Aby som sa uz nikdy nemusela na seba hnevat za to, ze som videla, co som chcela vidiet. Aby som uz ludom okolo mna nikdy neliezla na nervy. Aby som uz nemusela lutovat, ze mam zivot, aky mam. Rezignacia je v istom zmysle velmi dobre riesenie. Prinasa zmierenie. A koniec ocakavaniam. Niektori ludia sa radsej biju zo zivotom. Chapem to. Maju sa preco bit. Maju na to, zasluzia si svoje stastie.
Vsetko zostava rovnake...asi je hlupe plakat kvoli niecomu, o co clovek neprisiel, lebo to nikdy nemal. To len v ludskej hlave sa niekomu na chvilu zazdalo, ze uz to nie je rovnake...ze bude dobre. Dokonca lepsie. Ze nieco pekne caka...Take pekne, ze si to ten dotycny ani nevedel predstavit. Ano, vsak to aj bolo prilis pekne. Vsetko pretrvavalo uplne rovnako, len clovek si myslel, ze sa nieco zmenilo a veril tomu tak pevne, ze uz nic ine nevidel. Nevidel, nepocul, nerozmyslal. Vsetko je prec. Vlastne nie je, nikdy nic nebolo. Nie je koniec, lebo nikdy nebol zaciatok. Je len koniec mojej snahe. Ano, uz sa nechcem snazit, uz si nikdy nechcem mysliet, ze nieco zacalo, ze bude dobre, ze na to mam, ze nieco dokazem, ze som ako ine, ze na mna nieco (niekto) caka. Bola som sama, som sama a budem sama...
Mozno je to podla niekoho hlupe tvrdenie, ale len pre toho, kto ma nepozna. Nie, nemozu byt vsetci stastni... nemozu mat vsetci niekoho, kto ich objime, vezme za ruku, povie "Mam ta rad", pobozka...musia byt aj taki, co to nikdy nezaziju. Co budu sami. Co sa budu divat na stastne pary okolo seba a bude im to pripadat ako samozrejmost, ale pri predstave, ze niekto by s nimi chcel takto travit cas, len pokrutia hlavou. Nemozu byt vsetci vynimocni. Nemoze byt na vsetkych nieco dobre, co ich urobi vynimocnych v ociach aspon jedneho cloveka.
nechcem velmi otvarat tuto temu ale...ty si mozno neveris, ale ja ti verim. pre mna si vynimocna. trapne reci typu "som si ista ze skor ci neskor si to vsimne aj niekto iny" nepomahaju. to viem z vlastnej skusenosti.len chcem aby si vedela, ze pre mna vynimocna rozhodne si a neviem si predstavit nikoho, kto by tvoju ulohu, aj pozitivnu aj negativnu, v mojom zivote vedel nahradit. snad to neznie velmi pateticky...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.