Znecitlivujúca kúra doktora Lagerfelda

Čakáreň bola dosť stará a ošarpaná, maximálne sa hodila k predmestiu, kde sa nachádzala, rovno pod oknom jazdili autá smerom do centra a výhľad poskytoval panorámu starej fabriky. Takmer ako zo starých filmov, kde hlavný hrdina leží v posteli, nad hlavou mu krúži ventilátor a z vonku počuť sirény. Ešte aj ten zaprášený ventilátor tam bol.

Ťažko sa dalo uveriť, že ten geniálny doktor Lagerdačo bol až taký skvelý, ako ho opisovali, očividne si nedával veľkú námahu s pohodlím či hygienickou kontrolou. Poobzerala sa po ľuďoch, čo čakali spolu s ňou. Ešte aj tí vyzerali akosi podivne a svojím tichom akoby boli len kusom nábytku.

Chcela sa spýtať, či tu už niekto niekedy bol, ale potom si uvedomila, čo hovorila Nika: K Lagerfeldovi nikto nepríde viac ako raz.

Keby sama nevidela Nikinu premenu, neverila by, ale bola to tak očividná zmena, keď Nika o tom chalanovi vyhlásila, že sa len lepí na päty a že láska je v skutočnosti len zamaskovanie sexuálneho zvieracieho pudu. Bola tak necitlivá a chladná, až v miestnosti bolo cítiť vánok.

Dvere do ordinácie sa otvorili a von vyšiel pán v strednom veku, rednúce vlasy pomaly strácali farbu, mal čierny dobre vyzerajúci oblek a kožený kufrík. "Ďakujem pán doktor," vyrazil zo seba, akoby to tak ani nemyslel a odišiel. Tváril sa veľmi prísne, vôbec nie ako tá troska, ktorá sa triasla na stoličke oproti oknu pred pol hodinou.

"Ďalší."

Vstala a prešla do ordinácie, rovnako zanedbanej a ak sa to vôbec dalo, ešte menšej miestnosti. Menší mohol byť už len kumbál na metly. Doktor Lagerfeld bol vysoký starší muž so sivými einsteinovskými vlasmi a špinavým doktorským pláštom. Na tvári mu pohrával dokonale povznesený úsmev.

"Čo vás sem privádza?"
"Počula som o vašej metóde...znecitlivenia."
"Aha. Iste, to sa dá zariadiť," povedal umývajúc si nástroje.

Sadla si na stoličku. Na chvíľu pocítila nervozitu, čo ak to nebolo správne? Čo ak sa oho všetkého nechce vzdať?

"Nervózna? To sa stáva. Ľudia chcú často cúvnuť, len niekedy je to nutné rozhodnutie."
"Áno," povedala nakoniec odovzdane. Nevidela, čo Lagerfeld robí, len cítila, že stojí za ňou a robí jej niečo s hlavou.
"Aké sú vaše dôvody?"
"Nemajú ľudia vždy ten istý dôvod?"
"Nie úplne. Neverím, že vy stojíte o kariéru neohrozeného biznismena ako ten pán pred vami."
"Čo chcel?"
"Aby ho nič nevyrušovalo na ceste hore."
"Aha. Moje dôvody sô jednoduché," spustila cítiac jemné škrabanie vzadu na lebke, "púšťam si ľudí príliš blízko k telu."
"A oni vás sklamú."
"A oni ma sklamú."
"Nie, vy sa sklamete."
"Hej, ja sa sklamem."
"Ale čo ak vás niekto bude mať naozaj rád a vy mu to nebudete schopná opätovať?"
"S tým nerátam," povedala a udivilo ju, ako pevne to zaznelo. Už sa to prejavilo?
"To som si myslel," povedal doktor Lagerfeld veselo. "Mňa tiež nikto nemá rád. Tým sa ale netreba zbytočne zaťažovať. Človek sa musí obrniť. Hotovo."

Vstala a rukou kontrolovala zátylok. Žiadna rana, steh, chrasta, nič, ale predsa mala pocit, akoby jej zašiel až do mozgu.

"Ako sa cítite?"
"Dobre."
"Cítite nejaké sympatie?"
"Nie."
"Skvelé."
"Hej, skvelé."

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu