Extrémne typy vodičov autobusov

Väčšina z vás určite pri ceste do školy alebo práce využíva MHD (šťastliví tí, ktorí majú odvoz autom alebo ktorým stačia vlastné nohy).
A neviem, či ste si všimli, ale konkrétne vodičov autobusov možno rozdeliť do takých troch extrémnych kategórií. Extrémnych preto, lebo stále existuje pomerná väčšina vodičov, ktorí sa nevymykajú normálu.

Naším prvým extrémom by mohol byť vodič, ktorého nazveme...povedzme že...

Flegmatický Pohoďák
Naskakujete do autobusu, ulovíte si miesto a netrpezlivo čakáte, kedy vyrazíte. Máte totiž málo času, ponáhľate sa do školy, prípadne na veľmi dôležitú schôdzu. Dúfate teda, že autobusár zošliapne plyn na podlahu a závratnou rýchlosťou vyrazíte.

Smola.

Práve ste narazili na pána Flegmatického Pohoďáka. Ten počká, kým sa babičke o paličke, asi 30 metrov ďaleko, podarí dostať k autobusu a nastúpi. Áno, je to od neho rozhodne veľmi humánne, bohužiaľ sa nachádzate v stave, keď jeho humánnosť nedokážete náležite oceniť.
Dvere sa po troch zazvoneniach (veď čo keby sa náhodou niekto rozhodol vystúpiť?) konečne zavrú a autobus opúšťa zastávku.
Pán autobusár hneď od začiatku dodržuje predpísanú rýchlosť, možno ešte o pár kilometrov za hodinu menšiu, lebo istota je guľomet (povedala babka a šliapla na mínu, ale späť k téme).

V momente, keď pán autobusár dobrého srdca, pustí štyri autá odbočujúce z iného pruhu pred seba, začínate ľutovať, že ste nešli pešo. Pozorujete, že ľudia v podobnej situácii ako vy, sa kníšu dopredu a dozadu a niečo si mrmlú popod nos. Spozorujete to hlavne preto, že to isté robíte aj vy a mrmlete si slová ako: „Švihaj“, „No poďmeeee, pre Kristove ľavé oko“ prípadne niečo nezrozumiteľné typu: „Nghhhhhsss“
Na križovatke zastaví presne v okamihu, keď sa zelená mení na oranžovú. Vtedy už nič ani nemrmlete, z jednoduchého dôvodu. Ste pevne zakusnutý do remienka kabelky, aktovky alebo ruksaku, lebo inak by ste mali pocit, že by ste začali jačať. K tomu pridávate rytmické pohyby hlavy udierajúcej do skla, tyče alebo hlavy podobného zúfalca. Stačí totiž jediný pohľad na hodiny a vám je jasné, že nestíhate.

Vo fáze konečnej, keď autobus na križovatke vyrazí na zelenú, až keď naň začnú trúbiť autá, väčšina ponáhľajúcich sa cestujúcich rezignuje a prestane čakať na zázrak. Radšej rozmýšľa nad tým, ako meškanie vysvetliť učiteľovi, nadriadenému či frajerke/frajerovi.

Druhý extrém je Otráv(e)ný Jazykovedec

Takéhoto vodiča autobusu spoznáte hneď ako nastúpite do autobusu. Vynadá buď vám alebo hocikomu inému, kto vstúpi prednými dverami. Buď sa vlečiete, príliš rýchlo naskakujete, zavadziate alebo nevhodne dýchate. Hádať sa s ním je zbytočné, aj tak má pravdu on.
Jazda s takýmto pánom je pomerne otravná, lebo má za potrebu komentovať všetko, čo sa okolo neho deje, s príslušnými pohybmi horných končatín, plieskaním do volantu, či zúrivým mávaním rukou z okienka.
Počas cesty si spolu s ním aspoň zopakujete všetky pohlavné orgány oboch pohlaví, samozrejme, že v tej najrýdzejšej forme. Takéto označenia totiž používa často, rád, s rôznymi gramaticky správnymi prívlastkami a je mu jedno, že obete jeho hnevu ho aj tak väčšinou nepočujú(tí v autách), či ignorujú(tí v autobuse).
Po vystúpení vo vás zostane rezonovať akurát pocit, že hanbatých slovíčok máte na ten deň skutočne dosť.

Tretí, osobne môj najobľúbenejší extrémista je Adrenalínový Špecialista.

Po namáhavom dni strávenom v škole či robote, sa tešíte na pokojnú cestu domov. Ako zázrakom chytíte autobus, ktorý vám vždy ujde pred nosom. Keďže miesta na sedenie sú ako inak obsadené, nezostáva vám nič iné, ako sa chytiť tyče. Odrazu sa vás neznáma sila snaží od tyče odtrhnúť a hodiť vás dozadu. Nie, nič do autobusu nenarazilo, ani sa vás nesnažia uniesť mimozemšťania, Autobus jednoducho vyrazil zo zastávky. Zrýchlenie, o ktorom ste boli presvedčený, že dokážu len formule, sa vás ešte stále snaží oddeliť od tyče.

Predýchali ste prvotný šok, keď predným sklom zbadáte ďalšiu hrozbu. Zapchatá cesta. Autobus nespomaľuje, zatvárate oči a na vnútri viečok vám bežia veľké titulky zajtrajších novín, s kľúčovými slovami ako havária, obete, či šialený vodič.
Neucítite žiaden náraz, tak oči otvárate. Pán Adrenalínový Špecialista sa totiž rozhodol zápchu obísť. Podľa toho, v ktorom autobuse sa práve nachádzate, zápchu obišiel:
a) po električkovej trati
b) po chodníku
c) (a túto možnosť má pán AŠ zrejme najradšej) v protismere

Nadávate si, že ste mali nechať oči zavreté. Modlíte sa ku všetkým bohom, na ktorých si spomeniete alebo si opakujete nejakú mantru(tá moja je zvyčajne AAAaaaaaadoprdeledoprdeledoprdeledoprdele....)
Šťastlivo sa zaradíte do premávky a odrazu si udriete čelo o tyč. Nebojte, psychicky ste ešte stále v poriadku, to si len pán autobusár na poslednú chvíľu všimol červenú. Pri brzdení budete otĺkaný rôzne rafinovane, takže sa zbytočne budete snažiť vyhnúť sa tomu.

Zlatý klinec programu bude ostrá zákruta, ktorú ak náhodou nevyberiete, skončíte v priekope, poli, či vo vode(zase závisí od čísla autobusu). Brzdenie do zákruty sa u frajerov nenosí, a keďže náš pán Adrenalínový Špecialista je frajer, brzdiť rozhodne nebude.
Popritom ako sa z polohy stojmo dostanete takmer do polohy letmo, si zopakujete mantru alebo vyvolávanie bohov.

Pri opustení autobusu sa niektorí cestujúci môžu teatrálne hodiť na zem a bozkávať ju, iní pôjdu do prírody vrátiť obed a tým otrnulejším len vypadnú tri šedivé vlasy.


Koniec
Fúúú, to som sa ale rozpísala, som zvedavá či sa niekto dostane až na koniec

 Úvaha

13 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu