Hororový večer alias all night horror party

Miesto: Rodinný dom s bližšie neurčenou tajomnou históriou

Čas: Večer piatok trinásteho

Prítomne osoby: Arain – Vodca (tváriaca sa drsne, v noci po tme, ale vydesená na smrť)
Neoli – Hororový nebojsa (nedesia ju horory, ale reálni ľudia)
Galinka – Špecialista na vyhľadávanie vtipných scén (väčšinou jej ale prídu vtipné
scény tie, ktoré vtipné ani nemali byť)
Cieľ: Stráviť príjemný večer pozeraním hororvých filmov.

Krátke zhrnutie:

Večer sme začali pomerne netradične, totiž antihororovo. Najedli sme sa, zahrali sme si šialených zajačikov a naháňali sme mačky(živé, nie v počítači). A potom sme to rozbalili. Ako prvý sme si pustili staručký horor Deti kukurice (1984) od Majstra hororov, Stephena Kinga. Bola som príjemne prekvapená, aké to bolo pozerateľné. Aj herecké obsadenie sa im podarilo, tí dobrí vyzerali pomerne dobre a tí zlí zas prudko zle. Pôvodnej poviedky sa držal len hlavný príbeh, postavy boli pomenené a koniec úplne opačný. Stav vydesenia: Nulový.

Pokračovali sme ďalšou klasikou, tentoraz to bol Majster bábkar(1989). Aj tento film ma milo prekvapil. Na to, že to bol dosť starý film, bábky boli desivé. Teda, zo začiatku boli pomerne milé, hlavne taký smrtiačik s čepeľami. Ale potom...No povedzme, že pri ceste na wc som dávala pozor, či nezačujem nejaké šuchotanie malých nožičiek. Stav vydesenia: 25-40 % Tie bábky boli dosť dobre spracované, plus pár tuhých scén, pri ktorých som aj oči zavrela...

Okolo dvanástej mal prísť, aspoň pre mňa klinec programu. Horor The Unborn(2009), ktorý má prísť už čoskoro do našich kín. Alebo možno už aj prišiel, nejak to nesledujem. Musím ho pasovať za najväčšie sklamanie večera. Naozaj neviem, čím to bolo, veď trailer ma pomerne vydesil. Tak začneme s kvalitou. Mizerná, ale tak to nám bolo jasné od začiatku, že kamerou natočený film v kine bude trošku rozmazaný a trošku bezfarebný. Čo nám jasné nebolo, boli tí ľudia v kine. Ako čakali sme, že budú prebiehať popred kameru, ale že tak často a len kvôli tomu, aby si kúpili popcorn? Najlepšie však bolo, ako pri každej, aspoň trochu strašidelnej scéne jačali. A následne, aby sa asi zbavili tých nervov alebo sa prestali cítiť trápne z toho, že jačali, začali sa smiať. Na každom hlúpom náznaku vtipu. Tieto veci nám znížili celkovú strašidelnosť filmu asi o štvrtinu, o zvyšok sa však postaral film sám. Mala som pocit, že režisér zámerne kazí tzv. BU! momenty tou napínavou hudbou, ktorá nám každý takýto moment označila. A tým prestal byť ten moment ľakavý. O rôznych nelogických častiach ani nehovorím. A veľké mínus má tento film ešte aj za to, že sa chcel podobať na svojich ázijských konkurentov. Stav vydesenia: Nulový

A na koniec, a myslím, že budem hovoriť za nás všetky, bolo to najlepšie. Zasa Kingovka, tentoraz The Langoliers(1995). Síce to trvalo až tri hodiny, stálo to za to. Perfektné herecké obsadenie, dokonca sa tam mihol sám ó veľký majster King(ja som si ho ale nevšimla, asi to bolo pokročilou nočnou hodinou). Príbeh sa držal presne podľa poviedky, proste perfektné. Stav vydesenia: Síce nulový, napätia tam však bolo na rozdávania.

Zhrnutie: Najstrašidelnejšia vec za večer síce bola naša mačka, ktorá raz škriabala na dvere, raz sa k nám nečakane priplížila a vydávala divné zvuky. Napriek tomu sa večer vydaril(aspoň podľa mňa).
Koniec hlásenia

 Denník

6 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu