V tichu
chladivom vetra dychu
počuť melódiu slov
o bytí jednej ,,duše"

Šumela lístim stomov
o poriadku farebnej noci
odetá do vánku
s odkazom: ,,nerušíš"


Nocou, keď deň sa nedíva
píše vymazané slová...

Že je:
Neobmedzená v medziach riadkov
Zachytená v pavúčich sieťach
Neskrotená v rozcuchaných vlasoch
Spievajúca v ozvenách

...a máš ju vôbec rád?


Vo vnútri je farebná
hľadaná v čiernobielu
horúčkovitého náhlenia...
Pulzu veľkomesta

Zlieva sa duša
čierna a tá jej
V ilúzii času
zanecháva otlačok noci

...keď šepkáš: ,,mám“

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár