V tichu chladivom vetra dychu počuť melódiu slov o bytí jednej ,,duše" Šumela lístim stomov o poriadku farebnej noci odetá do vánku s odkazom: ,,nerušíš" Nocou, keď deň sa nedíva píše vymazané slová... Že je: Neobmedzená v medziach riadkov Zachytená v pavúčich sieťach Neskrotená v rozcuchaných vlasoch Spievajúca v ozvenách ...a máš ju vôbec rád? Vo vnútri je farebná hľadaná v čiernobielu horúčkovitého náhlenia... Pulzu veľkomesta Zlieva sa duša čierna a tá jej V ilúzii času zanecháva otlačok noci ...keď šepkáš: ,,mám“ Blog 6 0 0 0 0 Komentuj