Ako dostať cukrovku - expresne a prvou triedou

„Tak čo, už si zaľúbená? Lebo robím, čo môžem.“

„Neviem“, vravím, usmievam sa, ale klamem. Bola som, som.







Vedela som to vo chvíli, keď som nemohla zaspať bez správy s jednoduchým „ “. Keď som sa nevedela dočkať, až mu poviem svoj výsledok testu, zážitok z vlaku (viete, keď cestujem ja, hlúpi ľudia z oboch republík sa spoja a vyplnia mi kupé aspoň do Pardubíc), dokonca svoj trapas zo sprchy. Tešila som sa, ako mu pošlem obrázok a budeme sa na ňom strašne smiať, lebo tak vyhovuje nášmu decentnému sarkazmu. Vedela som, že môj hrozný HROZNÝ deň bude lepší, večer. Že síce neprídu veľké utešiteľské slová, ale mne viac po jeho „ale nooo“ nebude zima. A rozpustí si kvôli mne vlasy stuck_out_tongue:).

Vedela som to už vtedy, keď ma jeho kruhy pod očami po prerozprávanej noci mrzeli a trošku aj tešili. Každý sa pýtal, čo za žena ho tak zničila. On sa uškŕňal, ja previnilo klopila oči.







Asi pred pol storočím sa uňho nečakane zastavila kamarátka s cieľom... veď vy viete. Priniesla aj gumu v podobe medvedíkov. Nezdržala sa, neviedlo to tam, kam chcela. Jemu to prišlo nepochopiteľné, creepy až komické, mne opovážlivé a tak vrcholne nevhodné, že som sa pristihla, ako ju iracionálne neznášam a žiarlim. Artloverka už bola v pasci.

Odvtedy sledujem, ako sa dá surfovať na jednej vlne, hoci sa o to nijak nesnažíte. Odvtedy sa nebojím, že vyzerám trápne, keď podvedome vysúvam jazyk a tisnem ho do kútiku úst pri vrcholnom sústredení. Odvtedy viem, že existuje cnc fréza a mám prehľad, v ktorej nemocnici najrýchlejšie rozflákajú lampičky a ultrazvuky. Vzdelávam sa vo výrobe okien. Googlim ako vybrať sústruh, aby bol raz pod stromčekom vhodný. Vymýšľam mená pre kosatky, lebo veď sú vraj milé, rodinné typy. Kreslím surikaty, fúkam rozrezané prsty a strachujem sa. A tiež sa ozývam, keď v noci dorazím domov. Cítim sa krajšia nenamaľovaná a najradšej pečiem tvarohové koláče. Začiatkom jari som vyhrešená za cestovanie v sukni. Už je tu vždy masér-dobrovoľník pre zúrivé kŕče v lýtkach. Mám istotu podpory môjho hejtu na spolubývajúcu aj susedu, čo nezvláda umyť schody ako normálny človek. Počúvam tie najlepšie evil plány na pomstu, aj že je niečo „predsa samozrejmé“.







Viem to aj teraz. Lebo aj keď mi akési hackerské zlo stratí polovičku financií na účte, tak on sa bojí, že sa stratím ja. V cudzom meste, cestou do banky, so všetkými svojimi (dez)orientačnými zmyslami a jazvou na členku, ktorá nikomu inému na svete nemôže pripadať sexy.

 Pseudoblog

16 0 0 0 5

Komentuj

6 komentov k blogu