O 5:50 ulica zíva neviem kde stáť domy kam vykročiť vidím umierať stotisíc vločiek rozbíjajú sa o okná hádžu sa svetu nohám tvoria miniatúrne labyrinty chodci blúdia a december sa im smeje o 5:50 to znie desivo až snehu naskočia zimomriavky vyvedú ho z miery chodcov z bludísk december tlieska spolu so mnou a keď o 5:50 stretnem tvoje ľadové chodidlá trčiace spod paplóna viem, kde stáť. Stojím pri tebe a čakám kam vykročia domy. Báseň 9 1 0 0 4 Komentuj