Husia koža a tvoje dlane

keď nie som vo svojej koži

obliekam si husiu

je v nej hlúpo a chladno




bez teba sa mi zvnútra

vždy odsťahuje kus jesene

a pár teplých hnedých tónov

vo mne razom doznie

dospievajú

len ja som stále malá




nadvihujúc vankúše

môjho ihlového lôžka

sa začínam báť

že v tme naozaj nič nie je

ale nakoniec sa vynoríš

zvieraš stratený gombík

z mojej nočnej košele

ktorý nikomu nechýbal

a ja ti do dlane ukladám ďalšie

veď vo výstrihu

má byť len tvoje strnisko

 Báseň

8 0 0 0 2

Komentuj

4 komenty k blogu