vášňou
deraví
hárok papiera
na vlastnom kolene
zo steny sa
odliepa gýčová tapeta
pofŕkaná
vyblednutými ružami
na stole
náhrobky pľúc
a vedľa nich nohy
v ošúpaných topánkach
(majú len jedna druhú)
cez ťažké závesy
prenikne
zblúdilý lúč
v
a
n
d
r
á
c
k
e
h
o
slnka
a donúti
prižmúriť
ťažké viečka
nad
priemernosťou
situácie
ten básnik
píše umenie
o ničom
cíti sa
nijak
a túži
zdeliť to
svetu
kým mu pripije
ďalším
pohárikom
sherry
.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
foxylady
6. 6.júna 2015 22:26
ten pocit keď si nemôžeš dočítať básničku, lebo pri tom plačeš...
Napíš svoj komentár