už nevidíme na dve oči
a načo aj
Dovtedy obtlčiem svoju nemotornosť
o všetky príležitosti
a to by nebolo
aby som nemala zo dva tromby
keď chcem mať všetko
aspoň občas
Asi budem na staré vratké dni hostiť tulákov
dúfajúc vo večnosť Filemóna a Baucis
Ty zas zvažovať
či predsa nie sú ďalšie životy
či ma v nich nájdeš, kde začať
Kým naša geriatrická láska
oslepne zeleným zákalom
snáď sa stihneme zaseknúť vo výťahu
v ňom snáď aj do seba
potom objavím starú fóbiu
veď výťahy vozia strach
hore dolu
hlavne mi niečo rozprávaj
nech sa zabudnem báť
nech starneme pomalšie
a nepočujem žalm
prvej skôrnatenej tepny.
Stále neviem či verím v 21gramov
či s tebou som prvý či stý raz
neviem či nosiť košeľu
či spávať nahá
dokedy
či do 10tej
či kým mi nezvráskavejú kolená
Neviem ešte kam patrím
iba že tebe
že v dobe vyhorených
len horím
niečím čistým
čo zabilo Júliu
neviem že sú všetci chlapi rovnakí
veď kto by sa ti rovnal
a nechal sa vysmiať
keď v romantických filmoch
aj v porne
v mojej hlave hráš jedine ty.
Mám jeden úsmev
ktorý si šetrím pre teba
a pár nápadov na letné dni
vždy končia letnou sprchou a nocou
vlastne len chcem
orgazmy na rôznych miestach
po nich ti držať ruku
počas spánku
keď mám zlé sny aj keď žiadne
počas bdenia keď mám ich sladké
počas imitácie straty zrakov
veď nevidíme na dve oči
načo aj
sme vnútrom našich viečok.
Pseudoblog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
hnisavica
7. 6.júna 2018 07:38
Táto báseň je na Birdz až príliš dobrá.
Napíš svoj komentár