O tangu, čili a čokoláde

Milý môj,

(ešte vždy)




píšem Ti už

len z nostalgie.




Aj keď sme vyčerpali emócie

a udupali tajomstvá

až pod hroby blufov,

ostávame

sami aj spolu

v rýdzosti

móresov.




Nevyčítam Ti nič

z medziriadkov

nočných správ

ani

ranných odkazov.

Už netrpím

Tvoj spev

v nevhodnej chvíli

ani Tvojou

obvyklou absenciou,

nečakám ani nedávam

viac;

zdržiavam sa za plotom,

len občas

nahliadnem,

postavím sa na špičky

a usmejem sa,

keď si spomeniem







ako mi jemné

plamienky

blčali

v končekoch prstov

a mráz

maľoval

na dušu kvety

(v momentoch,

keď som čítala

vety zo znamienok

na Tvojom tele)




ako si mi veštil

zo sypaného čaju,

že si osvojím cudzí jazyk

bez reči,

bez písma,

ale ovládnem ho




akou si bol spoločnosťou

mojim tmám

a ja komplicom

Tvojich brieždení




ako s Tebou bola

čokoláda čokoládovejšia

a bezo mňa

čili fádne




ako sálala ozajstná

vášeň z krokov

zle zatancovaného tanga

bez hudby

aj topánok.







Preskočili sme

Waterloo

a neprebúdzali zbrane,

lízali predvídateľné rany

jedovatými jazykmi,

odpustili v exprese

naspäť

- tam,

kde som Ti predstavou

o pôvabe osobnosti

a Ty mne azylom

kedykoľvek.







S láskou

Tvoja.

 Báseň

19 0 0 0 4

Komentuj

15 komentov k blogu