Počúvala som, ako v Bratislave trieskajú petardy presne ako tu, že uvariť 5 litrov kapustnice je brnkačka (ak som práve online), že chce, aby som bola offline a pri ňom a že mu už žiadne tričko nevonia mnou. Nechcela som v tej chvíli počuť nikoho iného, len ako sa mäkkým hlasom domáha pochvaly svojho práve upgradovaného kulinárskeho umenia, ktoré momentálne nemám ako overiť. Rozprávala som potichu, aby som neupútala pozornosť susedov, ktorí sa práve vracali z mesta. Na tmavosivej oblohe sa ešte predvádzali posledné zlaté dažde a kvôli hluku som nepočula slová v telefóne. Nevadilo mi to, už som ich poznala. Vedela som, čo mi zvykne hovoriť týmto tónom hlasu a bolo mi z toho nijak.
Cecil mi stále vibroval vo vrecku. Moja existencia sa zjavne stále dotýka určitého množstva ľudí a tí sa dožadujú mojej pozornosti. Jediný ohňostroj praskal už len v mojom pohári s Hubertom. Bublinky v ňom šťastne poskakovali a páčilo sa mi, že aspoň Hubert sa o polnoci uchádza o dotyk pier. Pozerala som cez mierne špinavé okno na zadymené mesto ako tragéd ešte storočia po telefonáte. V priebehu nich mi chýbal aj sa mi vzdialil, koncom môjho pomyselného milénia som ale uznala, že si v hlave musím pretriediť veci, čo v nej nosím. Netreba razantné odstrihnutie, len väčší odstup s plynulým prí(/od)chodom. Kdekoľvek stojím, mala by som sa pohnúť a nie si mainstreamovo inventarizovať svedomie na Silvestra.
Tma sa pomaly začala párať, keď som priala v smskách šťastný nový rok šťastným aj nešťastným. Volal mi ešte raz, či teda môže tú kapustnicu aj zamraziť. Vtedy už som chcela počuť kohokoľvek iného. Takže som sa vrátila do bytu, počúvala Menšíka, ako upozorňuje na prítomnosť Ladislava Chudíka počas silvestrovskej parády v roku 1985, oca, že mám cestou z obývačky vypnúť svetielka na stromčeku, seba, ako si v sprche spievam Dream a little dream a nakoniec segy. Pravidelne dýcha a občas niečo zahundre zo spánku. Vždy ma upokojovalo počuť ju dýchať, lepšie sa mi tak zaspáva. Keď bola malá, kontrolovala som ju zakaždým, keď som sa v noci zobudila. A teraz, keď už nie je malá, to robím tiež. Mrví sa a stále mrmle. Niečo sa jej sníva. Snáď vplávala do 2017tky so snom príjemným a pekným. A vy tiež.
-----------------------------------------------------------------------
Sweet dreams till sunbeams find you
Sweet dreams that leave all worries behind you
But in your dreams whatever they be
Dream a little dream of me
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár