On ich krája na oranžové úsmevy. Najprv vysaje šťavu a potom nahryzne obe strany od kôry. Potiahne zubami a zje. Ruky má od toho malého množstva šťavy, čo unikla jeho ústam.
N je Z na boku, ležiace na posteli po pár pohároch vína. Tiež sa chichoce, postupne stráca zábrany a v istej chvíli zvážnie. Nakláňa sa bližšie a zatvára oči, lebo buď príde bozk alebo spánok. Ráno si možno nespomenie na všetko z večera. Alebo naopak, bude spomínať a iniciovať ďalšie víno, bozk, spánok, posielať pozvánky na večernú žiadostivosť, žiadosti na rannú prítomnosť. Viete, že keď na niečo spomínate, tak vlastne nemyslíte na chvíľu, keď sa vám tá vec udiala? Len na okamih, kedy ste na ňu naposledy mysleli. Teraz už sa vždy snažím spomenúť si na všetky vône, šteklenie a tlkot, všetky chute a odlesky. Nech nezmiznú tak rýchlo. Keď ich zavriem oči, vidím slnko vo vlasoch, cítim dlaň na tvári, zarastenú bradu pod končekmi prstov a v správe potom s písmenkami posielam aj svoj rýchly tep.
C je také nedokonalé O. Nie že by nebolo dosť dobré samo o sebe a O bolo automaticky lepšie. Len vyzerá dokončene. Možno sú to dve objímajúce sa Céčka. Vytvoria si vlastnú bublinu, svoj malý súkromný kúsok medzi ostatnými. Najintrovertnejšie písmeno abecedy ako keby sa stále čudovalo, aké má šťastie v podobe dvoch dopĺňajúcich sa Céčok. Je vlastne úplne jedno, či ste uzavretí alebo extrovertní. Raz vás niekto objíme a doplní. Niekto, s kým vytvoríte privátny priestor duší medzi ostatnými. Niekto, kto bude vaše C, čo vás dopĺňa a zároveň O, čo žasne, že vás má.
A taká osmička. 8, to sú vlastne dve maličké a ustráchané nuly, ktoré sa skrývajú v úzkej vysokej skrini. Až keď sú dnu si uvedomia svoju klaustrofóbiu, ale držia jedna druhú. Opierajú o seba svoje brušká a dodávajú si v kríze odvahu, až kým nie je bezpečné zo skrine vyjsť. Lenže vonku sa nevedia rozdeliť. Už sa neboja tmavej stiesnenej skrine, ale jedna o druhú. Ja oňho, on o mňa. Dve malé nuly. Teda... Ja menšia, ale trvám na označení priemerne vysoká.
Teraz vám možno napadne, že 6 je vlastne prevrátených 9 a tiež je najlepšie, keď sú spolu. Ak toto nečítate zajtra ráno, pozajtra na obed alebo kedykoľvek pred 22. hodinou, tak... majte príjemný večer. Ak áno, máte dosť času si zohnať 9tku.
A ja, ja som vlastne ako on. Máme dlhé vlasy na tvrdých hlavách. Milujeme soundtrack Amélie, ale aj metalovú hudbu. Tvárime sa, že sarkazmus toho druhého len trpíme, no v skutočnosti ho chceme viac. Radi sme za obetavých hrdinov, kávu pijeme s mliekom a pre hocikoho iného sme strašne ufrflaní.
A je to slastne uspokojujúce.
Pseudoblog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
drink
3. 8.augusta 2016 10:22
SI ufrflana. ale blog super!
Napíš svoj komentár