Naháňačky s diablom part_3

Zapierajúc sa nohami proti prúdu riečky, ktorá sa ma snažila dotlačiť hlbšie do širokého jazera, začul som zrazu zvláštne vrčanie. Chvíľu som si ho nevedel s ničím spojiť, keď vtom som napravo zbadal dva biele člny brázdiace pokojnú vodnú hladinu. Nemusel som veľa prižmurovať zrak aby mi bolo hneď jasné, že zaiste patria polícii.
Urýchlene som vyliezol z vody a zašil sa hlbšie do priľahlého porastu. Útek do mesta bol tým pádom jednoznačne vylúčený z možností. Spolu s ním i šanca pokračovať po vodnej hladine ďalej do neznáma. Núkala sa teda ešte továreň no ani tá ma nijak obzvlášť nelákala. Poslednou možnosťou bol teda návrat. Po krátkom premýšľaní som sa teda predsa len pohol späť proti prúdu rieky, dúfajúc, že ma pátracie komando so psami neprekvapí za najbližším stromom.
Stromy sa trochu rozostúpili a ponúkli mi výhľad na širokú lúku stredom ktorej rieka pretekala. Na jej vzdialenejšom konci mi okamžite do očí udreli dve skupinky ľudí so psami, každá na jednom brehu rieky. Srdce sa mi rozbúchalo o čosi rýchlejšie a dych sa zrýchlil. Ozval sa štekot a ja som sa radšej zahrabal hlbšie medzi nízko rastúce vetvy. Dole pri jazere sú člny, zhora postupujú psovodi. Skoncentroval som sa a pokúsil nepodľahnúť panike. Treba si uvedomiť postup polície a nájsť v ňom štrbinu. Proti tomu nás vždy na akadémii vyvarovali a teraz som sa rozhodol sám to vyskúšať. Vykukol som teda ešte raz von z úkrytu a sústredil na akciu prebiehajúcu ani nie kilometer odo mňa. Zdalo sa, že sa spoliehajú iba na psov. Tých bolo na každej strane rieky päť a tvorili akúsi pátraciu rojnicu. Zrejme si boli vedomí toho, že kým som vo vode som nevystopovateľný, no akonáhle z nej vyleziem... majú ma...
Bolo mi viac ako jasné čo robiť. Preliezol som cez vodu na druhú stranu na brehu, na ktorej sa svah mierne stupňoval k vzdialeným horám. Moja jediná šanca spočívala v tom, že ich proste obídem oblúkom a keď už zachytia moju stopu budem mať aspoň dostatočný nádskok.

Vetvičky praskali a lístky nízkych krov plieskali do môjho premočeného ošatenia. Triasol som sa od zimy a každú sekundu som si chcel oddýchnuť no nemohol som si to dovoliť. V diaľke sa mi zazdalo, že počujem zvuk vrtuľníka. Už len helikoptéra s termovíziou by mi tu chýbala. Zdá sa, že ich túžba dostať ma prekonáva všetky moje očakávania.
Pošmykol som sa ocitol na zemi. Už-už som sa chcel pozviechať keď vtom som začul hlasy. Dva mužské hlasy blížiace sa z jednej strany. Rýchlo som sa preplazil pod najbližší ohnutý krík a čakal. Netrvalo dlho a priamo nad mojou hlavou ktosi zastavil. Ozval sa zvláštny praskavý zvuk ako keď prepnete frekvenciu na vysielačke a vzápätí:
, , Alfa sme na mieste, nikto tu nie je, prepínam, " zaznel neznámy hlas a vzápätí i zvuky ďalšieho príchodzieho. Ďalšie šušťanie a potom:
, , Rozumiem, porozhliadnite sa tam, chalani z vrtuľníka to zachytili len okrajovo, mohlo to byť nejaké zviera, ale radšej to preverte, končím."
, , Rozumiem, alfa koniec, " prehovoril opäť ten istý a zrejme si vložil vysielačku späť do púzdra: , , Džej pozri sa ešte za ten vršok, ja sa tu zatiaľ vyštím, " dodal a bolo počuť ako si neznámy rozopína rázporok.
Srdce mi išlo takmer vyskočiť z hrude keď priamo vedľa mňa dopadli čiesi nohy a prešli krížom cez malú čistinu na opačný koniec. Ak by sa neznámy policajt teraz otočil, pohľadmi sa stretneme zoči-voči...
Ten zastavil a poobzeral sa do strán. Vzápätí sa zvrtol na opätku a tvár pomaly otáčal mojim smerom. Tú tvár na ktorej sa momentálne odrážalo sklamanie z pátracieho neúspechu, čím viac sa sústreďujúcu mojím smerom, tým zjavnejšie sa prehupujúcu do prekvapenia až šoku. Tú tvár, ktorú som videl už toľko krát predtým a nenávidel o to väčšmi, že je to práve ona ktorej majiteľ teraz siahal do púzdra po revolveri a nekonal tak pred mojimi očami po prvýkrát. Jason Aaron v kombinéze špeciálneho pátracieho komanda s víťazoslávnym úsmevom na tvári namieril zbraň mojim smerom a na chvíľu sa zamyslel. Vzápätí sa pohŕdavo usmial a schuti stlačil spúšť.
, , BUM! " ozvalo sa a ozvena niesla zvuk výstrelu celým lesom. Na chvíľu zostalo ticho iba čo vtáky splašene vzlietli z korún stromov. Trvalo to asi pol sekundy keď zničoho nič vedľa mňa dopadlo telo prekvapeného policajta s ešte stále rozopnutým rázporkom a prekvapeným výrazom na prestrelenej tvári.
, , BUM! BUM! BUM! " podskočil som na mieste keď vzduchom vyleteli ďalšie tri výstrely: , , v mene zákona stoj! ! ! " zreval Jason a teraz už v rukách držal dve pištole, pričom každou mieril do iného smeru: , , BUM! BUM! BUM! " strieľal raz jednej raz z druhej a vzápätí mi hodil jednu z nich k nohám: , , no tak! Bráň sa ty smrad! " zreval a namieril na mňa hlaveň tej čo mu ostala v rukách. Konal som reflexívne a oveľa rýchlejšie než som si to stihol v hlave celé zrovnať. O sekundu som v ruke zvieral pištoľ a na prázdno šťukal spúšť.
Jason sa hrdeľne rozosmial: , , si rovnako hlúpy ako predtým! Teraz máš na krku i vraždu policajta! "
Ešte chvíľu sa bavil, no keď sa mu za chrbtom ozval štekot psov zvážnel a zahľadel sa na mňa.
, , Máš šťastie, že som ťa našiel ja ty hlupák! " povedal a vybral papier a pero: , , máš niečo čo chcem a ja mám niečo čo chceš ty. Teraz ale nie je čas na to aby sme sa o tom bavili, " hovoril a kreslil niečo na papier. Vzápätí mi ho hodil k nohám a ja som ho zdvihol: , , choď hore do hôr, je tam moja chatka, tam ťa hľadať nebudú o to sa postarám. Prídem neskôr a urobíme dohodu... A teraz už zmizni! "
Hľadel som naňho ako obarený. Opäť raz som nevedel dosť dobre pochopiť o čo tomu človeku, ak ho vôbec môžem nazvať človekom, ide.
, , Jasoooooon! Aleeeex! Ste v poriadku? "
Aron sa obzrel ponad rameno za krikom a vzápätí pozrel opäť na mňa: , , ten čo sem ide je Alexov brat, byť tebou už tu neobsmŕdam ani sekundu."

Nenávidel som ho ešte viac než kedykoľvek predtým a to som si myslel že viac sa to už naozaj nedá. Mal som chuť zakrútiť mu krkom priamo na mieste no vzhľadom na blížiace sa psy i hlasy pátrajúcich policajtov som to nemohol riskovať.
Najrýchlejšie ako sa to dalo som smeroval k skalistým horám. Nech už mal Aaron za lubom čokoľvek aspoň v tomto ma neoklamal iste. Prenasledovateľov som sa zbavil ani nie po pätnástich minútach. S pribúdajúcou tmou a hustnúcim porastom som sa začínal báť či tú jeho chatku vôbec nájdem. Nebál som sa že by mi mohol chcieť ublížiť. Mohol ma zabiť no nespravil to. Chce vyjednávať a ja môžem byť konečne chvíľku v kľude... Otázne je či pristúpim na celú túto jeho hru, alebo si ju tak trochu prispôsobím svojím pravidlám.


to be continued...


Opäť jeden z kratších príbehov v tejto sérii, no myšlienka je vystihnutá i v tých pár riadkoch. Logicky nasleduje súbor možností, ktoré sa hlavnému hrdinovi opäť ženú hlavou a potrebuje z nich vybrať jednu, tú správnu:

a) nájsť chatku, počkať na Aarona, nechať ho diktovať podmienky
b) nájsť chatku, počkať Aarona ale pripraviť mu pascu (zajať ho atď)
c) pripraviť Jasonovi pascu ktorej cieľom bude zneškodniť ho
d) prekročiť hory, veď tu po ňom nikto nepátra a vrátiť sa k svojim
e) vrátiť sa na miesto činu a povedať vyšetrovateľom ako to bolo naozaj

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu