Preletel som cez tmavé údolie a zamieril do miest kde som tušil civilizáciu. Podľa mapy ktorú som vydrankal od Aarona som bol od miesta stretnutia s ostatnými vzdialený zhruba 20 kilometrov chôdze. Nezostávalo mi teda nič iné, len celý zvyšok noci prepochodovať. Oblečenie som mal našťastie už dávno suché i žalúdok zaplnený a tak jedinou starosťou bolo dostať sa späť do mesta. Pomocou hviezd a brieždiacej sa oblohy som napokon zastal na malom vŕšku a s vychádzajúcim slnkom za chrbtom sledoval siluetu malého mesta pri veľkej vodnej hladine podo mnou.
Rozbehol som sa teda dole a po pár minútach vkĺzol do prebúdzajúcich sa ulíc. Všade bolo prázdno a ticho naokolo narúšalo iba smetiarske auto šinúce sa od domu k domu. Očkom som mrkol do mapy a naplánoval si bočnými uličkami ďalšiu trasu. Pri každom jednom buchnutí dverí, či prechádzajúcom aute mnou myklo a v duchu som sa modlil aby som nenatrafil na žiadneho strážcu zákona.
Po tých akoby sa ale zľahla zem a tak som sa bez väčších problémov dostal až na miesto určenia, ktorým bola ku podivu na tak malé mesto, relatívne veľká vlaková stanica.
Chvíľu som nevedel čo robiť a už by som začal panikáriť keď pri mne zastavilo policajné auto a dvere šoféra sa rozleteli. Podvedome som siahol na opasok, kde by som možno za iných okolností mával zbraň no nič tam nebolo. Zavrel som teda oči a čakal.
,,Jedny Timesky," ozval sa hrubý hlas vedľa mňa a ja som mierne nadskočil.
,,P-prosím?" zašepkal som a meravo pozrel na policajta naľavo odo mňa kupujúceho si ranné vydanie novín. Ten si našťastie nič nevšimol a tak som sa akože nenútene vybral preč a viac som sa za nič na svete neobzeral. Čo teraz? Znelo mi hlavou a srdce zúrivo trieskalo o rebrá. Zdvihol som zrak k nebesiam akoby som si pýtal odpoveď od toho čo má vraj odpovede na všetko, keď mi niečo udrelo do očí. Veľké hodiny na veži staničnej budovy mali jednu ručičku v tvare akéhosi vtáka... jastraba, ak sa nemýlim.
Okamžite som vyštartoval tým smerom a uistiac sa, že nie som nikým sledovaný, vstúpil som do tmavej veže. Točitým schodiskom hore, akoby som tu bol už nespočetne krát predtým. Posledné dva schody a dvere. Priložil som ucho na drevo a počúval. Nič, iba zvuky z ulice doznievali až sem hore. Už som chcel zabúchať keď sa dvere rozleteli a stála v nich Zvezda s očami plnými strachu a nedočkavosti. Ani neviem ako a po tichom krátkom pozdrave sme sa objali. Cez jej rameno som v neveľkej presvietenej miestnosti zbadal Stopu, ktorý na mňa radostne mával palcami hore a Jastraba usmievajúceho sa v tieni veľkej hodinovej ručičky, vďaka ktorej som ich našiel. Vedľa neho na vreci sedela moja bývalá polovička a hľadela na mňa akosi celkom inak než ostatní. Zdalo sa mi to, alebo naozaj žiarlila na to čo práve videla?
Nevedno prečo no pritúlil som Zvezdu k sebe o čosi tuhšie a ona mi tú silu s radosťou opätovala. Vzápätí som jej vtisol bozk na strapaté vlasy a uvedomil si, že po dlhých týždňoch sa konečne necítim sám a opustený. Oklamaný a zavádzaný, zneužitý či nenávidený, konečne som bol na chvíľu spokojný. Skrátka a jednoducho, spokojný...
Deň v spoločnosti priateľov plynul oveľa krajšie ako v horách bez nich. Musel som im porozprávať všetko čo sa stalo i to ako som sa dohodol s Aaronom. Predostrel som im to ako hotovú vec a priamo oznámil, že pri tejto veci s nimi proste nerátam.
,,Je to len medzi mnou a Aaronom. Dám mu Sheilu a on mi dá Emily. Tým to končí," povedal som a usŕkol z čaju ktorý odkiaľsi splašil Stopa.
,,To nemyslíš vážne?" ozval sa po chvíli Jastrab a bolo zjavné, že len sťažka potláča zlosť. ,,To je tak sebecké, že by som ti jednu najradšej vrazil! A čo ostatné deti? Čo môj syn?" zvolal a hlas sa mu zlomil. Mal pravdu, vedel som to, nemusel vôbec pokračovať na to aby som si uvedomil, že som zmýšľal ako riadny sebec.
,,Bol by si dávno mŕtvy nebyť nás," pokračoval bohužiaľ Jastrab a ja som len prikyvoval v snahe dať mu najavo, že je mi to ľúto, ,,nebyť nás, nemáš šancu sa ani len pohrávať s myšlienkou o nejakej záchrane Emily...!"
,,Dobre!" zvolal som i ja a cítil som sa naozaj zahanbene, ,,prepáčte mi," dodal som a na zvyšok večera zmĺkol. Ostatní to ale zrejme našťastie pochopili a viac sa k tomu nikto nevracala, ba čo viac po krátkej večeri sme sa pustili do plánovania stretnutia s Aaronom tak aby sme z toho vyťažili oveľa viac než Emily.
Večer sa prehupol do noci a my všetci okrem jastraba zaľahli do zhužvaných matracov a diek ukradnutých bezdomovcom zo stanice pod nami. Sledujúc pavúka pohupujúceho sa nad podobločnicou, uvažoval som akú asi máme my štyria šancu proti takej vypočítavej svini ako je Jason Aaron, obzvlášť ak má za chrbtom celú sektu a policajný zbor. Myšlienky ma strašne ťažili a tak som ich prudkým prevrátením sa na druhý bok zahnal preč. Tvárou som sa ocitol zoči-voči Zvezde a jej veľkým v mesačnom svite sa trblietajúcim očiam. Odrazu som bol kľudný ako nikdy predtým. Vedel som, že to bude v poriadku, že to zvládneme, no napriek tomu...
,,Zvezda?" pošepol som aj keď som vedel, že ma sleduje. Nadvihla obočie a ja som pokračoval.
,,Môžeš mi niečo sľúbiť?"
Záhadne sa usmiala a ja som prestával veriť tomu, že ležím na prašivej zemi starej staničnej veže. Cítil som sa ako uprostred lesnej čistiny obsypaný lúčnymi kvetmi a opantaný ich vôňou.
,,Ak by sa mi niečo stalo," začal som a čakal som námietky typu ,,takto nehovor, neprivolávaj to", no žiadne neprišli. Bola zázračne chápavá, ,,sľúb mi, že sa postaráš o Emily. Prosím, sľúb mi to."
Nepohla ani brvou. Očami stále skúmavo hľadela na mňa a ja som naraz zacítil teplo jej dlane v tej mojej.
,,Sľubujem!"
to be continued...
Ani nie po roku je tu ďalšie pokračovanie, ktoré venujem biance, nakoľko si ho osobne vyžiadala pre zachovanie tradície ponúkam možnosti i tentokrát. Ako ste sa dočítali, celá skupina plánuje spoločný postup proti Aaronovi s cieľom získať viac než by bol dobrovoľne ochotný dať. Tu sú varianty, ktoré zvažujú:
a) Nedostaviť sa na miesto stretnutia vôbec a sledovať Aarona až kým nebude sám, následne ho prepadnúť
b) Nedostaviť sa na miesto stretnutia, zavolať tam políciu pod zámienkou, že tam nájdu O´Neila a vzápätí prísť prezlečení za policajtov, zmocniť sa Aarono atď.
c) Veriť Aaronovi a vymeniť Sheilu za Emily až následne ich prenasledovať a prepadnúť
d) Nedostaviť sa na miesto, využiť slabú stráženosť sídla sekty a vyslobodiť všetky deti
e) Zostať na stanici, kúpiť ju a vybudovať v regióne silný integrovaný dopravný systém, čím všetci začnú nový šťastný život
P.s. - nezabúdajte, že vy ste hlava hlavného hrdinu, prípadný lepší plán môže ostatným predostrieť hneď ako sa zobudí
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
kosmiklove
20. 3.marca 2010 23:56
neverim
2
Uff včera som nebola na nete...
Volím C:
A ... Ďakujeeeem ani nevieš ako veľmi si ma potešil... prosím ťa pokračuj.
Volím C:
A ... Ďakujeeeem ani nevieš ako veľmi si ma potešil... prosím ťa pokračuj.
5
ou vďaka zuzi, keď som videl ďalší komentár potešil som sa že to rozsúdiš a budem môcť písať ďalej, ale rozhodla si sa radšej podporiť moju diplomovku, aké šľachetné
Napíš svoj komentár