Čas: 15:37 ZULU
Sedím v úplne najposlednejšom rade v posluchárni, na úplne najkrajnejšej stoličke aká v miestnosti je. Moja sociálna rola v tomto kolektíve je momentálne zanedbateľná. Najbližšia živá duša odo mňa je na sedem radov predo mnou.
Vonku prší. Už som neraz písal akési vzbury na aktuálne počasie, nebudem sa teda opäť rozpisovať na túto tému.
Zavŕzgali dvere. To znamená, že ďalší dezertér opustil naše rady. Vždy keď sa tak stane, moje nohy sa zvláštne zachvejú. Je to zrejme ešte pozostatok z predchádzajúcich semestrov, kedy som zvyčajne sám stál na čele prvých skupín masovo unikajúcich z dosahu pažeráka školskej brány.
Ale polepšil som sa. Myslím... teda v treťom ročníku by sa už patrilo. Čaká ma najťažší semester (vlastne už som doň vhupol a nemôžem svoje obavy z jeho vyššej úrovne vyvrátiť). Koncom tohto nervy drásajúceho a mozog trhajúceho procesu sú dve písmenká. Dve písmenká, ktoré mi môžu a teda mali by, ovplyvniť ďalší život. Dovoľte mi uviesť ich so všetkými poctami, ktoré im prislúchajú. Tramdadadááá tu sú:
Bc.
Čas: 15:43 ZULU
Ešte 17 minút a bude koniec. Keby to bolo dva semestre dozadu, práve by som v tejto zadnej lavici otváral šampanské a oslavoval začiatok víkendu – hold voľné piatky. Teraz mám voľné utorky a priveľmi zaťažený mozog, než aby bol schopný sa z niečoho tak pozemského ako je víkend, tešiť.
Víkend je mi na nič. Víkend neexistuje. Jediné čo znamená, je poľavenie v činnosti. To jediné čo si nemôžem dovoliť. Cez týždeň v škole aspoň ako tak pracujem na svojej bakalárke či iných prácach. Cez víkend sa len váľam. Z kúta do kúta a naspäť...
A k tomu šampanskému. Nemyslite si, že by som si nejaké mohol dovoliť. Pomaly ale isto pociťujem dopady finančnej krízy na svoju peňaženku a to si naozaj nekupujem nič viac než poživeň. Ešte som nebol zapiť ani zimný semester... snáď bude koncom letného čo sláviť. To už si nenechám újsť...
Čas: 15:47 ZULU
Nastáva rozklad mojej mysle. Dnes mi bola pripomenutá jedna zo základných marketingových múdrostí (aj hovno sa dá dobre predať ak ho pekne zabalíte). Čudujem sa, že neviem kde som ju počul prvýkrát, resp. že si celkom iste niečo tak nedôstojné no praktické, nespájam s takým honorabilným menom ako je Kita...
Toto je vážne psycho. Spojte si blbé počasie, pozíciu absolútneho outsaiderizmu v miestnosti a hlad. Normálny človek by sa zbláznil. Ja som blázon... možno sa znormalizujem.
Tento článok je typický denník. Človek vie, že to čo práve stvoril je riadna sračka a potichu dúfa, že až to zverejní, nebude to mať priveľa čitateľov...
Čas: 15:51 ZULU
Budem dlho rozmýšľať či to zverejním. Asi celú cestu do devínskej. Inak tá naša devínska, to vám je raj na zemi... fakt. Ale o tom inokedy... až budem najedený...
Pripíjam na zdravie potenciálnych bakalárov...
Čas: 15:53 ZULU
Spojenie zlyhalo...
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
2
zimný semester som nebola zapiť ešte ani ja, moje vikendy su naplnene pisanim bakalarky.. aj mne to bolo blizke. a co sa tyka pripitia na zdravie potencionalnych bakalarov.. na tvoje!! a snad v lete ako uspesny bakalari dame daky ten poharik spolu
Napíš svoj komentár
mnohé, čo si popísal, mi bolo blízke...