UPOZORNENIE! Celý príbeh, vrátane postáv a udalostí v ňom sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s realitou je náhodná. Neodporúča sa čítať osobám mladším ako 15 rokov a ľuďom s nízkou dávkou tolerancie. Neobsahuje nijakú prevratnú myšlienku a len veľmi málo poučenia.
Dunajská Streda je vždy kapitola sama o sebe. Výjazdy do bašty maďarského šovinizmu v našej krásnej krajine sú zaujímavými prakticky pre všetky tímy z ligy.
Čo do záujmu, sme po trnavákoch zaznamenali tento rok už druhú riadnu vlnu Slovenských osvietencov v tejto bohom zabudnutej zemi. Zatiaľ čo počas ich návštevy sa nič prevratné nedialo, v dnešné slnečné popoludnie bolo cítiť, že vo vzduchu visí niečo veľmi veľké.
Vlakový špeciál vypravený oficiálnym fanklubom sa do posledného miestečka zaplnil a okrem starých chuligánskych tvárí, ktoré sa už nejakú dobu na fuciku neukázali sa v radoch belasých objavili i chalani z národného odporu, teda takzvaní pravicoví extrémisti. S pár z nich som sa poznal, nevídali sme sa však často, keďže nikto z našej bandy nechcel byť na stránke netantifákov vedený ako hrozba štátu.
Pochod mestom lemovaný stovkami, doslova stovkami policajtov v kuklách sa niesol v nekľudnej atmosfére, ktorá vyvrcholila pred bránou na štadión vzájomnou potičkou s kuklami. Pár rozbitých hláv, no naštastie nikto od nás. Špeciálny dozor sme držali nad Hansom, ktorý bol zjavne vo vytŕžení a nebolo nám dosť jasné, či si uvedomuje ako veľmi ujebaní sú naši kukláči a čo všetko mu od nich hrozí.
Na štadión sme sa dostali medzi poslednými a tomu odpovedala i naša pozícia na tribúne - celkom dole, prvý na rane v prípade konfliktu. Zvyšok stodoly sa začal zapĺňať maďarmi a na naše hlavy sa spustili prvé protislovenské pokriky. Odpovedáme rovnakou mincou a úroveň celého poobedia je každému zrejmá. Pohľadom na ľavú tribúnu zisťujeme, že na felvídek si cestu našlo i komando z budapeštianskeho ferensvárošu. Ich gestikulácia, hromženie a neznáme pokriky v reči paviánov, dávali znať, že sú medzi nimi i účastníci včerajšej večernej bitky.
Začiatok zápasu a všeobecne jeho prvé minúty sa niesli v uvoľnenej atmosfére národnostného konfliktu. Pri tom ako celý štadión spieval maďarskú hymnu, vypískal našu, zborovo si zahučal ,,skurvené slovensko", na čo nasledovalo naše ,,maďari za dunaj" alebo povestné ,,bi maďara do hlavy", človek rozmýšľa nad rečami odborníkov, že konflikt medzi nami a nimi je len v hlavách politikov.
Na trávnik letia prvé svetlice a kukláči držiaci stráž nad tribúnou naľavo sa nepochopiteľne sťahujú, na čo okamžite reaguje celá fradi skupina a púšťa sa do jej okupovania. Pár minút sa nič veľké nedeje, no vzápätí začína riot na slovenské pomery celkom obvyklý. Tiežfanúškovia ferensvárošu hajlovaním a pľuvaním na prechádzajúcich policajtov vyprovokovali neadekvátnu reakciu a už to šlo. Ako rubačka. Viem sa celkom dobre vžiť do ich kože a tak niet divu, že spolu s väčšinou kotla hučíme a.c.a.b. V priamom prenose sa nám naskytá pohľad na neskutočnú brutalitu s akou naša polícia pristupuje k potlačeniu skoro-násilností.
Totiž sú dva pohľady na vec ktoré sa vám naskytajú. Jednak môžte zákroku kde lietajú obušky po maďarských hlavách tlieskať, lebo pred chvíľou vypískali našu hymnu, nadávajú nám a chcú naše územie, alebo sa vcítite do kože niekoľkých z nich, ktorí ani nehajlovali, ani fyzicky neprovokovali a tiež majú len nejaký svoj názor o ktorom sú presvedčení, no odchádzajú s hlavou rozbitou od policajného kopanca.
Keďže naši južní susedia majú zakorenené horkokrvné povahy, dalo sa očakávať, že konflikt sa vyhrotí. A tak aj bolo. Práve som Hansovi vysvetľoval, že to čo práve videl vskutku nie je na našich tribúnach nič nezvyčajné, keď maďari začali vylamovať bránu vedúcu na ihrisko.
Zárodok konfliktu vyvolal okamžitú reakciu v našom tábore, kde razom na tvárach začali pribúdať kukly a šále. Osobne som už bol vyšplhaný na plote, keď nás jeden zo služobne starších fanatikov všetkých predbehol a preskočil plot. Jeho pacifikácia komandom zakuklených trvala asi päť sekúnd, čo nás značne odradilo od ďalšej akcieschopnosti. Dvadsať z nás sa teda aspoň pokúsilo o vyslobodenie belasého odvážlivca. Začalo to jemnou postrkávačkou, no bolo jasné, že fízlom sa nechce vybavovať s bandou zahalených väzieb s krvavými očami. Pokúsili sa o rýchly proces, no z tribúny ich zalialo niekoľko pív a vzápätí od nás i pár kopancov. Pokúsili sme sa spolu s docentom vytrhnúť nešťastníka z pazúrov vyššej moci no akurát tak sme dostali obuškami po tých svojich. Nasledoval nábeh mužov s bielymi páskami na rukách a už sme boli späť na tribúne. Zdá sa, že tu sa zatiaľ diali veci! Ihrisko sa hemžilo chlpatými a boj o bránu vedúcu na ihrisko bol vskutku tuhý. Keďže ale chlapcov zvonku, podporili zakuklení kamoši vnútri, razom bolo po odpore.
Výsledok boja a predovšetkým rozhodnutia policajtov natlačiť všetkých na zavretú bránu a biť hlava, nehlava sa ukázal za chvíľu, keď spod nôh všetkých zainteresovaných vytiahli bezvládne no živé telo. Nasledovalo oživovanie odkväcnutého a už o chvíľu si poňho dokonca prišiel vrtuľník.
Sediac na tribúne počas prestávky sme nahlas debatovali o následkoch tohto celého. Dokopy sa vlastne nič nestalo, aspoň teda nie niečo na čo by sme neboli zvyknutí. Chalani spomínali na brutalitu neporovnateľnú s tým čo sa dnes odohralo, ktorej sa nám dostalo pred rokmi v Báči. Alebo ako takmer jeden chalanisko prišiel o život keď sa mu policajný pes zakusol do krku. Mnoho a mnoho negatívnych zážitkov, vždy vyhodnotených jediným slovkom - adekvátne.
Je pravdou, že maďarská strana sa z tohto zápasu snažila a vlastne dodnes snaží vytrieskať politický kapitál, tváriac sa, že chlapci z budapešti boli vlastne len stredoškoláci na fakultatívnom výlete. Ale to je jedno, my sme takí hlúpi národ, že si necháme skákať po hlavách aj od marťanov až raz prídu.
Hans od toho dňa ale s obľubou hlásil, že za celý ten bordel sme aj tak vlastne mohli my a naša večerná akcia ,,pichniprstdoosiehohniezda". Celkom rád sa pohrávam s touto myšlienkou a v podstate mi to moc nevadí. Pretože tá správna časť ľudí si z toho celého predsa len vzala to podstatné.
Ad jedna, na tom južnom Slovensku to predsa len asi nebude všetko s kostolným poriadkom a ad dva, ani tí naši policajti v mnohých prípadoch nie sú úplne psychicky fit.
Takže len toľko. Zápas na ktorom sme síce osobne veľa nepodnikli, no napriek tomu si dávam za povinnosť podať svedectvo. Nech žijú pekné susedské vzťahy!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár