Slza steká
po lupeni ruže,
snaží sa byť ukrytá
nenápadne
vo víre
splašených dní,
tmavých nocí,
jednoduchej plnosti sŕdc.
A milujúci človek
skláňa svoju tvár
k modlitbe-
Opäť pozná tóny,
motýle,
hviezdy.
Opäť
pod osamelým mesiacom
do klbka
schúlený.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár