Kam zmizli slová,
ktoré si človek pamätá,
do dreva vyryté znaky-
symbolom spomienka.
Jemné tóny huslí
rozplynuté v škrípaní motora,
ľúbostný pohľad anjela
prekrytý ťažobou plameňa.

Kam zmizli slová,
ktoré vysloviť by som chcela?
Naivná krehkosť na črepy rozbitá,
nechápavý pohľad na nebo upieram,
strach stal sa hymnou života.

Kam zmizli slová,
ktoré vysloviť by som mala?
Minca na dne studne,
vhodený sľub,
navždy s tebou, za teba a tu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár