Jamesova „La cantante“ I.

Zmrákalo sa.Obloha menila farbu z príjemnej modrej na temnú, tajomnú tmavomodrú.Bolo ticho, sem tam sa ozývalo ševelenie lístkov vo vetre...Šepkali si.Vedeli, čo príde?

Pokojné a nehybné konáre stromov v hlbokom lese preťali čiesi ruky.Rozkývali sa.Ruky boli bledé, a silné.Lesom kráčala skupinka ľudí.Bolo nás deväť, z toho siedmi boli bledí, až mŕtvolne bledí, no zároveň nadpozemsky krásni.Mali veľké, niektorí topásovo hnedé, iní trochu tmavšie oči, a pekné, ľadové pery.Boli vysokí a rýchli.Vlasy im viali v jemnom vetre z pohybu.Boli to dvojice, a jedna trojica. Vyzerala najstaršie, bol to Carlisle a Esme a vedľa nich som kráčala ja, Angelina, Bellina sesternica.Áno, vedela som, že sú upíri.Mne sa nedalo klamať, viem odhadnúť, keď mi ľudia klamú a ešte takéto nadpozemské veci ako upíri, to je moje.Veľmi pekný, blonďavý muž a pekná, tmavovlasá žena, útlejšej postavy.Za nimi kráčala druhá dvojica, žena-Rosalie-bola nádherne, mala dlhé, kučeravé a bohaté vlasy, a nádherný, no trochu namyslený výraz.Emmet, jej priateľ bol veľký a mohutný, no tváril sa milo.Za nimi išla Alice a Jasper.Alice bola drobná, krátkovlasá a veselá a Jasper bol vysoký a tváril sa trochu ostýchavo.Poslední išli Edward a Bella.Edward, najkrajší z upírieho pochodu bol vysoký a strapatý, topásové oči mu svietili nadšením.Bella, pri Edwardovi až detsky malá, sa krčila a rozmýšľala, čo sa bude diať.Nemala slabú predstavivosť, ale akosi si nevedela predstaviť, prečo sa banda upírov až ta teší na zápas baseballu a prečo pri tom musí byť búrka? Úprimne povedané, ani ja som si to presne nevedela predstaviť.

Spomedzi stromov začala presvitať temná, zúriaca obloha.Už len kúsok lesa a ocitli sme sa na čistinke.Čistinka bola viac menej položená na kopci, a pod sebou mali celé mestečko Forks.Nádherný výhľad! A tie temné oblaky, no nádhera, pomyslela som si. Môžeme začať, ozvala sa Alice. Len čo to dopovedala, lesom pred nami otriasol dunivý hrom a potom zarachotil smerom na západ k mestu. Až teraz sme si ja a Bella všimli, že Carlisle povyznačoval méty.Ale boli ďalej, ako na iných zápasoch.Ihrisko bolo obrovské.

Bella, Angie, budete robiť s Esme rozhodcu, čo vy na to, povedal Edward a Bella si ani nevšimla, ako zrazu sa ocitol pri jej uchu.Usmiala som sa.Boli takí zlatí.Všetci upíri okrem Esme zaujali svoje pozície a začali hrať.My sme sa prechádzali po hranici ihriska a čistinky.Nad nami udrel blesk.Zadívala som sa dole.Bolo to úžasné, dole zúrila búrka a dážď a my sme boli ako v sklenej guli, na nás nepršalo.Ale neboli sme v guli, bolo to skutočné.A úžasné.Ale vietor fúkal aj k nám.Moje tmavohnedé, trochu vlnité vlasy viali vo vetre a moje tmavomodré oči, farbou totožné s búrkovou oblohou museli žmúriť, aby niečo uvideli.

Z myšlienok o sklenej guli ma prerušil Bellin smiech.Na čom sa smeješ? ? opýtala som sa zvedavá.Čo si nedávala pozor? opýtala sa šibalsky.Esme mi vravela, ako zvyknú podvádzať.Predstavila som si upírov.Dosť, že hrajú baseball, s ich prehnanou rýchlosťou, ešte aj podvádzajú? Neodolala som a zasmiala som sa tiež.

Zastali sme a s prekvapene sme sledovali hru.Bolo to neuveriteľné.Emmet mal najsilnejší úder a Edward, ten zas rýchlo behal.Nedokázali sme sledovať rýchlosť loptičky, ani to, v akom poradí hráči pobiehajú po ihrisku.Zistili sme, prečo pri hre potrebujú hromobitie-Jasper v snahe vyhnúť sa Edwardovej bezchybnej hre v poli zasiahol loptičku a odpálil ju do zeme smerom k Carlislovi.Carlisle loptičku chytil, a potom sa hnal za Jasperom na prvú métu.Keď sa zrazili, znelo to ako náraz dvoch padajúcich balvanov.Obidve sme v strachu poskočili, ale im sa nič nestalo.Bol to úžasný zážitok, taká hra.Mala som pocit, že už nevydržím pozerať v telke nudný zápas baseballu, keď som zažila toto.

Hromy vôkol nás duneli, ale my sme zostali suchí, presne tak, ako predpovedala Alice.Pozrela som sa na Bellu a chcela som sa jej opýtať, koľko je hodín, ale tvárila sa divne.Mala zaseknutý pohľad a pozerala na Edwarda.Ten pozeral na Carlisla a zdalo sa, že niečo sa medzi nimi deje, dorozumievali sa.Alice sa začala triasť a tiekli jej slzy.Nevedela som, že sa to stane, ja..ja..ja som nechcela, vzlykala. Alice, o čo ide? opýtal sa Carlisle pokojným, autoritatívnym hlasom. Cestovali rýchlejšie, ako som si myslela.Predtým som mala inú perspektívu.Začuli nás hrať a zmenili trasu, povedala kajúcne. Sedem párov očí pozrelo na nás dve a potom späť na Alice.Kedy dorazia? opýtal sa Carlisle a pozrel sa n Edwarda.Tomu sa na tvári zjavil výraz silného sústredenia. O menej ako päť minút.bežia, chcú hrať. Zamračil sa. Stihneme to? opýtal sa Carlisle a pozrel na mňa a na Bellu. Nie, kebyže ich ponesiem ja a Emmet, alebo Jasper, ...nie...Okrem toho skutočne nepotrebujeme, aby zavetrili ich pach a začali loviť.

Koľko ich je? opýtal sa Emmet Alice. Traja, odvetila stručne. Traja! povedal posmešne.Nech prídu! Napli sa mu oceľové svaly na silných ramenách. Všetci sa pozerali na Carlisla. Proste budeme pokračovať v hre, rozhodol napokon. Hlas mal pokojný a vyrovnaný. Alice povedala, že sú iba zvedaví. Vracali sa na svoje pozície, len Edward a Esme sa vymenili.Všetci obozretne sledovali svojimi očami tmavý les. Rozpusti si vlasy, povedal Edward Belle potichu a vyrovnane.Potom sa otočil ku mne, asi mi chcel povedať to isté, ale vlasy som mala rozpustené už predtým, čiže sa na mňa iba povzbudzujúco pousmial.Nebojte sa, povedal nám.

Edward rozstrapatil Belline spadnuté vlasy.To nepomôže, povedala Alice.Obe ich cítim cez celé ihrisko. - Ja viem, v hlase sa mu ozval náznak bezmocnosti.Edward hre vôbec nevenoval pozornosť, očami a mysľou prečesával les.Bella, prepáč mi to, aj ty Angie.Bolo to hlúpe a nezodpovedné, že som vás sem ťahal. Obe sme začuli, ako zadržal dych, oči zaostril na pravé pole.O krok sa pohol a natočil sa medzi nás dve a to, čo sa blížilo.Carlisle, Emmet a ostatní sa otočili tým istým smerom, počuli zvuky krokov príliš tiché pre naše uši.

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu