Kráčať po snehu,to bola jej hra.
Len keby tak mala spoločníka...
Už od detstva snívala,aké by to bolo mať vlka.
Mať nemého priateľa,
čo vľúdnymi očami pochopí,pomôže...
Čo svojím drsným jazykom ranu olizne a vylieči...
Čo svojou teplou srsťou zahreje...
Čo svojou hravosťou poteší...
Čo svojou silou ochráni...
Čo stále na mesiac nádherne zavýja...
Kráčala a počúvala vŕganie snehu...
Šlapala na \"dušu\" mu.
No to na tomto svete bolo jeho úlohou.
Tešil sa,keď z neho mali radosť.
Na to ho Boh zoslal...
II.Jar
So smútkom sledovala,ako sneh mizne.
Vedela,že zmizlo aj niečo z nej...
A že to niečo sa vráti až o rok...
..so snehom...
S jeho bielou nádejou,
s jeho bielou radosťou,
s jeho chladným úsmevom,
s jeho príjemným vrzgotom.
Zima bola jej domov...
Teraz je tu jar a sneh mizne...
Nemá rada ten pohľad-kopce spolky zasnežené,
spolky zelené a zablatené...
III.Leto
Tráva po kolená.
Vo vzduchu cíti nový život -
- rozkvitnuté kvety,narodené deti,narodené živočíchy aj kvety...
No cítí,ako niečo...
...odchádza.
Spomienky v nej...
Spomienky na ľudí,čo sa nazývali
kamarátmi.
Spomienky na nich,čo s nimi dávno nebola.
No nechýbali jej.
Vystačila si sama.
Ale prečo takí boli?
Sebeckí,bezcitní,nič si neuvedomujúci?
IV.Jeseň
Jeseň sa jej tiež páčila.
Vzduchom listy poletovali,
voľne,slobodne...
Unavene.
Mali na to právo,
Celý čas stáli celkom priamo.
Len sem tam sa s nimi vietor hral.
Teraz padali a leteli
do nenávratna ...
Stromy boli holé,oslabené,odhalené...
Vietor fúkal a pohrával sa s listami aj s jej
vlasmi.
Bížila sa zima.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
niphredilas
17. 1.januára 2009 22:24
krasna basnicka
Napíš svoj komentár