Athelasil
24. 1.januára 2009 10:32
Kam ľudia odchádzajú ALEBO prečo niektorí ľudia zomrierajú takí mladí?
Je to smutné,keď vyhasne mladý život,ktorý mal všetko pred sebou,ale ako sa vraví, Boh má s nami určité plány ,každý musí na tomto svete niečo vykonať..Každý musí prispieť svojím dielikom práce k chodu tohto sveta...Možno už svoj diel práce vykonali a Boh ich chce pri sebe..Ale čo tie maličké deti,čo umrú pri narodení?Neviem,ale to aby som vedela,nie je súdené mne ale Bohu a jeho anjelom.
Poznala som jedného chlapca...Poznala som ho asi týždeň,chodili sme s ich partiou vonku.Býval pri LV,kde som mala starú mamu.Jeho brat bol na vozíčku a Kubo(tak sa volal kamarát) našťastie nebol,ale bol slabý,krehký,ruky mal trošku ohnuté a keď bežal tak vyzeral tak podarene ako taká gazelka disappointed:nerobím si srandu,naozaj,bol podarený), potom asi o rok,sme boli so sesterkou u mňa doma-ona ho poznala viac ako ja,ona bývala v tej dedine,kde on chodil na víkendy,myslím, a volala nám stara mama,že nejaký Katkin kamarát zomrel..Boli sme obidve šokované,pretože do tej dediny som chodila aj ja,a jej kamaráti boli aj mojimi..Najprv sme nevedeli ktorý kamarát,ale potom sme to zistili...Zo začiatku som Katke neverila,keď mi to povedala,totižto,keď vraví pravdu,vždy sa uškŕňa a ja som ju poznala celý život /vtedy sme mali asi 14-15 rokov.Úryvok z denníka:
Ty brďo!Ty brďo!Ty brďo!Pred chvíľou som tu len tak sedela a čumela Buffy,a vtom prišla Katka a povedala: Vedela si,že zomrel jeden chalan zo Ž. a dnes bol pohreb.Vraj to bol môj kamarát,že som s ním hrávala futbal. -Čože? začudovala som sa. Čo keď to bol XXX? povedala Katka. (jeho priezvisko nezverejním.) Ale...on nebýval v Ž., namietla som. Aha.Ale asi býval.Nie som si istá.Potom to zistím... povedala Katka a už som počula,ako ide po schodoch volať starej mame.Mala som pravdu.Chodil tam len na prázdniny.Býval v Leviciach.Katka tu vzdychá,že musí niekomu zavolať.Akurát zapla Trestnú lavivu.Nekukám.
Späť na začiatok.Keď povedala,že to má od starej mamy.Ja iba: Fakt? Katka: Ver mi,je to pravda. Neverila som.Zo začiatku.Som typ človeka,ktorý sa aj tri krát opýta,akoby som si mala hneď pripustiť to smutné. A ako zomrel? spýtala som sa. Spadol pri futbale,a potom neskôr zomrel. (DOPLNOK: Spadol na hlavu a potom chvíľu hral ďalej,a keď odišiel domov,zomrel.Chudák.)
Čo? čudujem sa. No fakt,ver mi. Ja: Mohla si si vymyslieť niečo dôveryhodnejšie. Katka:Ale no,donesiem ti správu od starej mamy. Doniesla.Bolo tam iba,že niekto zomrel.
Niekto zomrel...Dve malé slovíčka...A čo zmôžu po upresnení slova NIEKTO? Prúdy sĺz,rieky zúfalstva,vlny nepokoja v nás.
Nikto nie je ostrovom samým pre seba; každý je kusom pevniny, kusom súše; a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné; smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva: a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe. (John Donne)
Nikdy sa nepýtaj,komu zvonia do hrobu,zvonia tebe...Len každý odíde niekedy inokedy.Jeden skôr,jeden neskôr.Záleží od tých spomínaných plánov,čo s nami Boh má.
Mali by sme sa snažiť a byť k ľuďom dobrí -nielen preto,že ktovie akí sú dôležití a čo veľké či malé urobia(aj tak to bude prínosom pre svet,ak to je plán Boha),ale aj preto,lebo sme ľudia.Sme ľudskí.Mali by sme byť k ľuďom milí.Nevieme,čím prešli,prečo im ubližovať ešte viac?
Na záver vás prosím,zamyslite sa.Čo je pre vás lepšie?Keď sa na vás nejaký človek poďakuje a usmeje sa,za pomoc, alebo keď nájdete na zemi nejaký peniaz.Dobre,peniaze vládnu svetom.Ale za peniaze si nekúpiš ani lásku,ani vďaku,ani šťastie.Ani tú radosť za úsmev, keď niekomu pomôžeš...
Detský smiech,detský úsmev -stokrát krajší prejav vďaky ako peniaze.si pamätáte v Novom Čase raz boli dvaja malí bratia Paťko a Dominik(cca rok).Mamina im umrela na epileptický záchvat a oni s ňou ešte deň či dva boli v byte.Z náboženstva sme sa išli prejsť k domovu,a ja s kamarátkou sme poprosili pána farára,aby sme išli dnu.Respektíve von.Boli na dvore.Taký malý blonďatý chlapček sedel v kočíku a usmieval sa na mňa.O chvíľu som zistila,že je to malý Paťko .A ten druhy Dominik.V ten deň mala ich mama pohreb.Slzy sa mi tlačili do očí.Hrala som sa s ním,tľapkali sme si,usmieval sa na,tešil sa.To bol pre mňa dar!! Potom som ho mala na rukách a on mi slintal a obžúval šnúrku z mikinu a z ruksaku.Bol taký malý,taký drobný....Chcem sa sním ešte stretnúť...ale nemôžem....Viete prečo?! Lebo v domove je očividne SPROSTÁ riaditeľka,ktorá tam pustí len vysokoškolákov,ktorí majú aspoň 3mesačnú prax a študujú sociálne niečo....Nie je tým deťom jedno,kto sa s nimi hrá? Im je jedno,či ich objíma obyčajná maturantka,alebo obyčajná deviatačka.To dieťa je predsa rado,že ho niekto vôbec objíma!!Že niekomu na ňom záleží!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Skutočný príbeh
Komentuj
8 komentov k blogu
1
happinesska
24. 1.januára 2009 10:56
dobry blog, velmi pekne si to napisala, aj ked ospovedat na tvoju prvu otazku asi nevie nikto..aj ja som si ju uz niekeolkokrat polozila, ale odpoved nenasla
2
velmi to je smutné Nemám rád tieto typi blogou, ale tento mi dal niečo do života!
5
Niekto skrze smrt boha najde, niekto naopak strati.
Najskor mi umrel krsny, clovek, ktoreho som si neskutocne vazil a ktory mi obrovsky pomohol. Bolo to nieco strasne, no necely rok na to pri autonehode zahynul aj moj kamarat, s ktorym som vyrastal 15 rokov. Tam boh u mna definitivne prehral....
Najskor mi umrel krsny, clovek, ktoreho som si neskutocne vazil a ktory mi obrovsky pomohol. Bolo to nieco strasne, no necely rok na to pri autonehode zahynul aj moj kamarat, s ktorym som vyrastal 15 rokov. Tam boh u mna definitivne prehral....
6
no ten "Boh" si naozaj geniálne vyberá koho nechá žiť a koho zomrieť.. príklad môjho kamaráta - pri havárii sedeli on aj jeho babka ktorá mala rakovinu vzadu.. On nehodu neprežil a jeho babka prežila a za ani nie rok ju zabila rakovina :o to fakt nemohlo byť naopak? on mohol prežiť a ona mohla zomrieť o rok skôr...
7
Janka,
najkrajšie napísaný blog, aký som kedy čítal. Tolko literárnych druhov som v texte skutočne nevidel. Človek normálne nevie, či to bolo rozprávanie, alebo umelecké rozprávanie. Skutočne nádhera.
Jedno latinské príslovie hovorí MEMENTO MORI /mysli na smrť/ a je to skutočne pravda.
Niekoľko výhrad k otázkam Boha. Správne položená otázka - prečo musia mladí zomierať? Nesúhlasím s Tvojou tézou, že je to božia vôla. Skeptik Epikuros napísal, ak zomrie mladý človek, nie je to vecou Bohov,a lebo nešťastného zhluku náhod.
Je to pravda, ak teda existuje Boh, môže si dovoliť skutočne diabolskú krutosť - zobrať rodine dieťa? Rodičia zosnulých detí Ti môžu len a len povedať ako je najhoršou nočnou morou pochovávať vlastné dieťa - dieťa, ktorému ako úplne malinkému venovali svoju lásku a starostlivosť, keď bolo bezbranné, a teraz sa príroda takto pomstila.
Už toto je jednou apotézou, že boh neexistuje, smrť dieťaťa môžeš nazvač osudom, môžeš nazvať nepríjemnou náhodou, ale nie činnosťou bohov.
Na záver jeden citát opäť citát od skeptika Epikura
Ak boh chce, ale nemôže zlu zabrániť,
nie je všemohúci,
Ak môže, ale nechce zlu zabrániť,
nie je dobrotivý,
Ak môže a chce zlu zabrániť,
potom by zlo na svete nemalo existovať
A smrť dieťaťa je zlom...
najkrajšie napísaný blog, aký som kedy čítal. Tolko literárnych druhov som v texte skutočne nevidel. Človek normálne nevie, či to bolo rozprávanie, alebo umelecké rozprávanie. Skutočne nádhera.
Jedno latinské príslovie hovorí MEMENTO MORI /mysli na smrť/ a je to skutočne pravda.
Niekoľko výhrad k otázkam Boha. Správne položená otázka - prečo musia mladí zomierať? Nesúhlasím s Tvojou tézou, že je to božia vôla. Skeptik Epikuros napísal, ak zomrie mladý človek, nie je to vecou Bohov,a lebo nešťastného zhluku náhod.
Je to pravda, ak teda existuje Boh, môže si dovoliť skutočne diabolskú krutosť - zobrať rodine dieťa? Rodičia zosnulých detí Ti môžu len a len povedať ako je najhoršou nočnou morou pochovávať vlastné dieťa - dieťa, ktorému ako úplne malinkému venovali svoju lásku a starostlivosť, keď bolo bezbranné, a teraz sa príroda takto pomstila.
Už toto je jednou apotézou, že boh neexistuje, smrť dieťaťa môžeš nazvač osudom, môžeš nazvať nepríjemnou náhodou, ale nie činnosťou bohov.
Na záver jeden citát opäť citát od skeptika Epikura
Ak boh chce, ale nemôže zlu zabrániť,
nie je všemohúci,
Ak môže, ale nechce zlu zabrániť,
nie je dobrotivý,
Ak môže a chce zlu zabrániť,
potom by zlo na svete nemalo existovať
A smrť dieťaťa je zlom...
8
@ivlu chcel som suhlasit.. fakt je to uzasny blog.. ale to co pises dalej v komente uz tak na suhlasenie nie je..
hlavne preto ze ty ako clovek sa snazis podla vlastnych meritok sudit a posudzovat vsemohucnost a vsemohuceho Boha.. nepride ti to smiesne? vtesnavat ocean do pohara vody a nasledne i napriek tomu ze sa tam nezmesti povedat, ze ocean neexistuje?
@athelasil zaujalo ma kopec veci a je to silny blog.. a dnesok je celkovo pre mna akysi vynimocny den..
hlavne preto ze ty ako clovek sa snazis podla vlastnych meritok sudit a posudzovat vsemohucnost a vsemohuceho Boha.. nepride ti to smiesne? vtesnavat ocean do pohara vody a nasledne i napriek tomu ze sa tam nezmesti povedat, ze ocean neexistuje?
@athelasil zaujalo ma kopec veci a je to silny blog.. a dnesok je celkovo pre mna akysi vynimocny den..
Napíš svoj komentár