Oči slzami zaliate,
ruky žiaľom studené.
Myšlienky lietajúce,
po skľudňujúcom chlade túžiace...
Pery plačom skrútené,
visia na nich slová posledné...
(milujem ťa)

Povedala DOSŤ!
Toto nie!
Plaču bolo dosť,
srdce si obalila ľadom...

Ľadová princezná

Z obyčajnej dievčiny
ľadová princezná stala sa.
Čo bolesť a smútok dokážu?
Bolesť z lásky,
dlho očakávanej,vytúženej,milovanej...
Aký paradox.
Z milujúcej a milovanej je princezná chladu.
Princezná s chladným srdcom,
necíti lásku,
ale ani žiaľ.

Z jej srdca sa stal ľad,
ľadové srdce,
spôsobili to situácie niektoré.
No nebolo ich pár,bolo ich veľa,
do mozaiky poskladali sa.
Ako sa jej srdce ľadom obaľovalo,
tak sa aj zámok ľadový staval,
a jej domov sa jej odscudzoval.

Odišla...
...do zámku ľadového.
Chránená od bolesti a žiaľu...

Slzy?
Čo sú to?
To už nepoznám.
Poznám len chlad!!
Veľa ho mám,aj na rozdávanie...
Kadiaľ idem,
okolo chlad cítia...
Žiadne pocity,žiadne strasti,
len mráz na kosti.

 Báseň
Komentuj
 fotka
ratsanares  21. 12. 2008 11:36
tazko sa to komentuje... je to da sa povedat prislis osobne na to aby som sa vobec vyjadril co si o tom myslim...

poviem len ze to malo caro..
 fotka
althinka  21. 12. 2008 11:51
pekne ... ladovo cynicke, ale sama viem , ze chlad je len prostriedok na utisenie bolesti ... snad sa raz ta ladova kora roztopi, slzy uz nebudu palit a aj cynizmus sa raz odlozi k zazltnutym fotkam ...
 fotka
susanne101  22. 12. 2008 20:23
no ja sa nebudem tvarit ze som bohvieaky odbornik...proste sa ta len musim spytat, KDE PREBOHA NA TO CHODIS?

Ale je to super, tak nech to je kdekolvek, chod tam aj nadalej...
Napíš svoj komentár