Sadistická scenáristka

I.
Otvorila oči a pozrela sa pred seba.To,čo uvidela by mnohým vyrazilo dych,alebo dalo do pohybu svaly žalúdka.Pred ňou sa na zemi zvíjal chalan,asi 25ročný.No jej sa nepohol ani sval na tvári.Jediné,čo sa nej v tom okamihu zmenilo,boli tmavé oči,v ktorých horela krutá pomsta a sladké uspokojenie.Akoby sa usmievala. Chalan vyzeral,akoby kľačal,no pri presnejšom skúmaní jeho polohy zaliatej krvou,bolo badať,že sa plazí a snaží sa dostať preč od tej desivej potvory.Jeho nalomená stehenná kosť ostro vytŕčala a okolo hrozivo hlbokej diery v nohe,bolo čerstvé mäso.

Usmiala sa a vykročila vpred.Objekt jej krutosti si zovrel nalomenú nohu a snažil sa posúvať vpred. Preč,preč,preč...

V ruke pevnejšie zovrela dýku a o ďaľší krôčik sa k nemu priblížila.Nemusela sa ponáhľať,bol celý dolámaný,nikam jej neujde.Vykročila,zdvihla ruku a s chirurgicky presným pohybom bodla.Zasiahla jeho krčnú tepnu,ktorá prudkými oblúkmi striekala vôkol. Hotovo.

II.
S ešte stále zakrvavenou dýkou v ruke sa poobzerala dokola a rozmýšľala,čo s telom.Ešte sa pohrá,ešte bude rezať.A nemocnica určite ocení jej hrátky.Orgány sa predsa zíjdu.Kopancami posúvala mŕtvolu do rohu miestnosti,prudkým kopnutím otvorila privreté dvere do miestnosti,kde bol iba stôl a skrinka s nástrojmi.Nechala ho tam na zemi pod stolom,odišla a zamkla za sebou.

V tej chodbe,kde ho mučila,mala stôl a skriňu so zbraňami.Položila tam utretú dýku a vyšla hore po schodoch na prízemie jej dvojposchodového domu.

Vošla do tmavej miestnosti na prvom poschodí.Bol tam len stôl,kreslo,krb a knižnica.Bola to jej pracovňa.Posadila sa za veľký mahagónový stolík,otvorila zošit v koženej väzba.Pod veľkým nadpisom 19.február bolo napísané meno.Jedno jediné meno. Daniel Lipnovič.
Škrtla ho krvavou červenou fixkou,notes s buchnutím zatvorila,oprela sa do kresla a zavrela oči. Ďaľší deň za mnou.

 Napínavý príbeh

8 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu