Pri pomalom svetle luny,
do uší ti znejú smutné tóny...
Do nich slová spievané,
smutne a zranene.
O samote a smútku,
o láske a bolesti,
o srdciach zlomených,
o dverách zatvorených.
O dverách,kam dostať si sa chcel.
Miesto za nimi bol tvoj sen.
Čakal si miesto oddychu,miesto plné kľudu a samoty...
Kde budeš len ty a tvoje myšlienky.

Mesiac všetko osvetľuje,
tvoju tvár zamyslenú,
oči pootvorené,
vlasy vánkom z otvoreného okna rozviate.
Pery s poslednými dvoma slovkami \"MILUJEM ŤA\" zaseknuté...

Pieseň hrá,
počuješ spev.
Síce nerozumieš angličtine,
predsa význam chápeš.
Smútok,samota....Samota?

Samota je stav,
v ktorom sa človek rozvíja.
Píše báse, píše príbehy,
vymýšľa piesne,
na všetko myslí.

Nie je ničím obmedzený,
jeho myšlienky nie sú ničím pútané.
Rozmýšľa,ako sa dostať za zatvorené dvere.

 Báseň
Komentuj
 fotka
mementomori  26. 3. 2009 17:52
toto sa mi paci i ked tak nasilne posobi ta luna hned na zaciatku...inak velmi pekne
Napíš svoj komentár